FOTO: Život zachytený na fotografiách medzivojnovej Trnávky by ste s tým svojím súčasným asi nemenili...

7.10.2021

Zdroj: koláž abn - AVU SNG

Páčil sa vám článok?

Kým v súčasnosti je Trnávka relatívne pokojnou vilovou štvrťou v Ružinove, tak pred 100 rokmi to bola periféria Bratislavy. Nazývala sa Dornkappel podľa zvonice, ktorá zvukom oznamovala začiatok a koniec pracovnej smeny. Neľahké životné podmienky pôvodných obyvateľov predmestia zachytil na dobových fotografiách v rokoch 1936 až 1937 novinár Iľja Jozef Marko a my vám ich ukážeme...

Hospodárska kríza na konci 20-tych rokov minulého storočia priniesla prudký nárast nezamestnanosti, ktorý najvýraznejšie zasiahol práve obyvateľov chudobných štvrtí Bratislavy, akým bolo napríklad Pálenisko, čo bolo pôvodné bývalé smetisko alebo Ovsište, ktoré vzniklo na zasypanom močiari. Jednou z nich bola aj dnešná Trnávka, teda Dornkappel, ktorú pre jej provizórnu architektúru prezývali tiež „Mexikom“. Robotníci zostali počas krízy bez práce a jedinou možnosťou si privyrobiť boli sezónne práce - či už zber hrozna vo vinohradoch alebo úrodou u bulharských pestovateľov, ktorí zásobovali svojimi plodmi vlastne takmer celú vtedajšiu Bratislavu.  

Zdroj: Archív výtvarného umenia SNG

​Drevené baraky chudobných obyvateľov pôvodnej Trnávky...  

"Obyvatelia kolónie patrili k najchudobnejším sociálnym vrstvám Bratislavy. S nádejou na lepší zárobok sem prichádzali z rôznych kútov Slovenska – zo Žitného ostrova, Považia, ale aj z iných častí dunajskej kotliny. Dočasne sa mohli zamestnať v miestnej Hecklerovej tehelni a v novovznikajúcich okolitých fabrikách ako Dynamit Nobel či cvernová továreň. Väčšina príbytkov mala podobu búd postavených z nájdených materiálov rozbúraných stavieb v meste a z odpadu, dosiek a kusov plechu. Po drevo na kúrenie si miestni obyvatelia chodili pešo aj 20 kilometrov," uvádza sa v knižnej publikácii Dornkappel - predmestie troch jazykov, ktorá bola vydaná v roku 1938.  

Zdroj: Archív výtvarného umenia SNG

Stará zvonica na Trnávke a za ňou tehelňa - vpredu konský povoz, čo bol na tú dobu priam luxus... 

"V tom čase už mala štvrť okolo 9 000 obyvateľov. Nízku úroveň bývania, chýbajúce vodovody, studne a hygienické zázemie sa snažil riešiť spolok Svojpomoc, ktorý od mesta získal pozemky a záujemcom pomáhal získať pôžičku na stavbu domu. Nedostatočný hygienický štandard riešil stavbou verejných studní. Niektorým obyvateľom sa tak podarilo postaviť si vlastnými silami na malej parcele skromné rožné domy. V horšom prípade sa museli po strate zamestnania vzdať začatej stavby a bývať v búde s prefukujúcimi škárami na okraji alebo v podnájme v plesnivejúcich pivničných bytoch," opisujú situáciu na Trnávke iné historické pramene. 

Zdroj: Archív výtvarného umenia SNG

Rok 1937 a ​bývanie v pivničnom byte, kde bola kuchyňa zároveň obývačkou, spálňou i detskou izbou...

"Občanov V. a T. vysťahoval domáci pán, pretože nestačili platiť mesačne osemdesiat korún na drevenú búdu, ktorú hlinou omietol majiteľ, hovoriac veľmi múdre: Takto predsa nefúka vietor. Keby som to však nechal nahé, cez štrbiny by sa v apríli lial dážď a v januári by vietor znášal sneh. A na toto odpovedá občan R.: Vieš, priateľ, ja som sa rozhodol, že nájomné už nebudem platiť. A čo? – Spytuje sa T.. Z dvadsaťkorunovej podpory? Zbijem si dohromady búdu a vynesiem ju niekde vedľa Dornkapplu, kde je ešte toľko stavebného miesta, že sa zmestí. Bude lepšie, keď sa aj ty obzrieš po doskách a nazhromaždíš si ich, potom vyhľadáme dáke dobré miesto,“ uvádza sa ďalej v knihe Dornkappel - predmestie troch jazykov.​

Zdroj: Archív výtvarného umenia SNG

Čo mohol poskytnúť takýto domov tejto rodine? Pýtal sa autor snímky v spomínanej publikácii...

Zdroj: Archív výtvarného umenia SNG

​Proletársky tehlový dom, v ktorom bývali dve rodiny s ôsmimi deťmi...

Zdroj: Archív výtvarného umenia SNG

​Aj v takýchto podmienkach vyrastala generácia detí narodených v období medzi prvou a druhou svetovou vojnou...

Zdroj: Archív výtvarného umenia SNG

​Po výplate si päťčlenná robotnícka rodina mohla dovoliť ku polievke kúpiť aj peceň čerstvého chleba...

O autorovi:

Iľja Jozef Marko (1907 - 1980) pochádzal z chudobných pomerov a empatiu voči údelu najnižších spoločenských vrstiev premietal do svojej práce sociálneho pracovníka, redaktora a spisovateľa. Fotografiu využíval najmä ako formu záznamu dopĺňajúcu písané slovo a štatistické údaje. Zábery neprikrášľoval, neštylizoval, snažil sa uchopiť surovú realitu života na okraji spoločnosti. Kniha Dornkappel je jeho jedinou publikáciou a svojím politickým a existencionálnym apelom presahuje skromný formát. Autentické svedectvá obyvateľov štvrte a úvahy o širších dôsledkoch ich sociálneho postavenia dopĺňajú zábery chatrčí, robotníckych prác či detí v biednych interiéroch.

Zdroj: Jaromír Funke - SNG

​Kultúrna ulica na Trnávke pred druhou svetovou vojnou a takto vyzerá v súčasnosti:

Zdroj: Google Maps

​(ars)

Páčil sa vám článok?

Najčítanejšie