Začal sa hon na dôchodcov: Majú vyhradené hodiny doobeda, tak prečo sú ich aj poobede plné obchody?

Po tom, ako od pondelka začali fungovať vyhradené hodiny pred seniorov od 9:00 h do 12:00 h a obmedzil sa počet nakupujúcich v predajni, začali sa tvoriť pred prevádzkami rady a náš diskomfort sa ešte zvýšil. A frustráciu si už dosť napätá spoločnosť začala kompenzovať na senioroch.

„Predpokladám, že po dvanástej nemajú vpúšťať do predajní dôchodcov. Práve idem z predajne a v rade ich bola drvivá väčšina. Bolo 16.30 a vnútri opäť veľká prevaha dôchodcov. Keby tam v tejto hodine neboli, netvorili by sa také rady,“ píše v diskusii o nových opatreniach na našej facebookovej stránke Elena. „Obchody by sa mali správať naozaj zodpovedne a nevpúšťať do predajne dôchodcov, pokiaľ tam chodia mladšie generácie, od ktorých sa môžu nakaziť. Dovoliť im nakupovať celý deň je polovičné riešenie a polovičné riešenie je v podstate žiadne riešenie.“
Milan reagoval radikálnejšie: „Mohli by si láskavo aj dôchodcovia uvedomiť, načo majú vyhradený čas ráno, keď sa človek kvôli nim nedostane do obchodu ani poobede? Keď to takto pôjde ďalej, malo by sa im to zakázať.“

Na facebookovej stránke Koronavírus na Slovensku sa na túto tému spustila ešte emočnejšia debata. „Vytáča ma do šialenstva to, keď pred obchodom vidíte štyroch dôchodcov rozprávajúcich sa bez rúšok. Fakt som mala sto chutí im poriadne naložiť!!!! My ich máme chrániť a oni majú, ale že úplne na háku. A to ma tiež poriadne štve, že ak nás nepustia kvôli nim do obchodu, prečo ich púšťajú poobede, podvečer, vtedy ich už chrániť netreba? Vtedy už sa nakaziť nemôžu?“

Zdroj: I.J.

​

Len občas sa tam zjavil zmierlivejší, tolerantnejší alebo k seniorom úctivejší tón. Karanténne opatrenia v súvislosti s koronavírusom sa zjavne podpisujú aj pod našu psychiku. „S narastajúcim časom a pribúdajúcimi opatreniami, ktoré nás obmedzujú a znižujú náš životný komfort, sa bude napätie v spoločnosti zvyšovať,“ upozorňuje psychológ Martin Miler. „Termín ´do odvolania´, bez dátumu konca protipandemických opatrení je ťažko psychicky zvládnuteľný.“ Výsledkom sú aj vzrastajúce konflikty medzi ľuďmi.

„Vyhradené hodiny sú opatrením, ktoré má zvýhodňovať najohrozenejšiu skupinu. Mnohým sa zdá nefunkčné a rozčuľujú sa. Dá sa tomu rozumieť. Frustrácie sa však nezbavia, ak nenájdu východisko. Otázka každého z nás by mala byť, či môžeme urobiť aj niečo iné ako si len nadávať,“ analyzuje psychológ a dáva príklad ľudí, ktorí chodia nakupovať seniorom či platformy BSK, ktorá sa chystá združovať ľudí dopytujúcich s ponúkajúcimi. Na druhej strane by však podľa jeho názoru nemali ani seniori zneužívať, respektíve znehodnocovať výhodu, ktorú im štát ponúkol.
Martin Miler však napokon upozorňuje, že situácia môže byť s narastajúcim časom horšia. „Preto sa všetci, bez rozdielu, potrebujeme správať zodpovedne a slušne. Hľadanie vinníka alebo nepriateľa nie je cesta, všetci sme v tom rovnako a len všetci spolu s tým môžeme niečo zmysluplné urobiť.“

Ak sa nám to nepodarí, neprospeje to nikomu. Pre príklad netreba chodiť ďaleko. V Španielsku sa podľa medializovaných správ už objavujú samozvaní strážcovia zákona, ktorý po zákaze vychádzania hulákajú z balkónov na ľudí na uliciach, aby sa okamžite vrátili domov. Majú už aj meno, volajú ich balkónová polícia. Dospejeme aj my do levelu, kedy začneme na starých ľudí v predajniach vykrikovať, aby sa ´pakovali´ domov? A potom čo? Kto ďalší bude na rade?
(in)