FOTO: Jediný otvorený bufet na Draždiaku pôsobí ako zjavenie

27.3.2020

Zdroj: I.J.

Páčil sa vám článok?

 V slnečný piatok sa popri Draždiaku prechádzalo viac ľudí, než koľko ste v predchádzajúcich dňoch stretávali na spustnutých uliciach so zatvorenými prevádzkami. Zrejme preto mnohí návštevníci pozerali na jediný otvorený bufet pri jazere ako na zjavenie. Na niekoho pôsobí vplyvom týchto dní nedovolene, priam hriešne, ale pre iného...

Pre niekoho iného však aj uľavujúco. Ako svetlý záblesk normálneho života, keď bol ešte svet bez koronavírusu a teda úplne v poriadku. Minulý rok o takomto čase to už na Draždiaku žilo. Stánky so zmrzlinou, langošmi, pivom aj kofolou. Nechýbala hudba, ľudia kŕmili labute, posedávali, prechádzali sa... Dnes sa prechádzajú tiež, ale v bezpečnej vzdialenosti od seba, s rúškami na tvári. Tie majú dokonca aj otužilci, keď v plavkách vyjdú z vody a cvičia. Je to podivuhodný pohľad.

Zdroj: I.J.

​Všetky stánky sú zatvorené. Okrem jediného. Petržalská pláž síce nečapuje pivo ani kofolu, ale môžete si ich kúpiť v plechovke alebo plastovej fľaši. V ponuke je aj tvrdý alkohol v jednorazových fľaštičkách a langoše, ktoré vám vydajú v papierovej škatuli. Predavač má rúško aj rukavice a ľudia sa pristavujú a nakupujú.

Zdroj: I.J.

​„Môže byť ten bufet vôbec otvorený?“ je prvá otázka, ktorá vám v týchto vypätých časoch zíde na um. Majiteľ Peter Miklušičák tvrdí, že sa na to vyslovene informoval na jednom z ministerstiev. „Sme stánok rýchleho občerstvenia, len vydávame jedlo, rovnako ako naša reštaurácia spredu vydáva cez okienko pizzu,“ vysvetľuje nám. „Ľudia si majú jedlo a pitie vziať so sebou, nemali by sa ´zgrupovať´ na terase, na čo ich aj pri okienku upozorňujeme. Väčšina z nich to rešpektuje.“

​Keď odchádzame, o kus ďalej pri zatvorenom stánku vidíme muža, ktorý práve morí priľahlú terasu. Pýtame sa ho, či sa nechystá otvoriť aj on. „Veď je to zakázané,“ reaguje udivene.

Tak uvidíme, či sa pri Draždiaku otvorí viac podobných stánkov alebo to úrady ´zatrhnú´. Stánok s pitím a jedlom pri jazere možno nie je nevyhnutný. V krásny slnečný deň, v ktorom vás každú sekundu vracajú do reality ľudia bez tvárí, je pohľad naň okamihom uľavujúcej normálnosti.

Zdroj: I.J.

​(in)

Páčil sa vám článok?