Príďte sa prejsť. Galéria Nedbalka opäť otvorila bratislavskú Dáždnikovú ulicu

Zdroj: Galéria Nedbalka

Dáždniková ulica na Nedbalovej

Galéria Nedbalka po deviatykrát otvorila bratislavskú Dáždnikovú ulicu – a aj vy tak máte možnosť stať sa turistami vo vlastnom meste.

„Dáždniková ulica sa stala neoddeliteľnou súčasťou letného koloritu Bratislavy. V Galérii Nedbalka dlhodobo podporujeme projekty, ktoré prinášajú umenie bližšie k ľuďom a oživujú verejný priestor novou energiou,“ uviedla Lucia Gunišová, riaditeľka galérie.

Dáždniková ulica v réžii Galérie Nedbalka sa tento rok inšpiruje nádherným dielom Ivana Štubňu – Tulipány (1959).
V rokoch 1940 — 1944 študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Bystrici. V rokoch 1945 — 1946 pôsobil ako učiteľ na východnom Slovensku. V rokoch 1946 — 1949 pokračoval v štúdiu na Oddelení kreslenia a maľovania Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave (prof. G. Mallý, J. Mudroch, D. Milly). Po nútenom predčasnom ukončení štúdia krátky čas pracoval ako organizačný pracovník v Umeleckej besede slovenskej. V roku 1951 sa usadil v Martine, kde pôsobil v Matici slovenskej a vo vydavateľstve Osveta ako výtvarný redaktor. V roku 1950 sa stal členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov. Od roku 1954 pôsobil ako umelec v slobodnom povolaní. Stal sa členom Skupiny Mikuláša Galandu (1957) a zúčastnil sa na všetkých jej výstavách. Venoval sa aj monumentálnym prácam v architektúre, ale najmä grafickej tvorbe.

Zdroj: Galéria Nedbalka

Dáždniková ulica na Nedbalovej

Štubňa vychádzal z tvorby umelcov medzivojnovej moderny, predovšetkým z výtvarného odkazu M. A. Bazovského, Ľ. Fullu a E. Zmetáka. Fullom a Zmetákom sa do veľkej miery inšpiroval pri svojej hlavnej činnosti, tvorbe grafík. Od posledne menovaného prevzal aj prístup k individuálne chápanému konštruktivistickému princípu v tvorbe, ktorý naplno uplatnil od roku 1957. Ako člen Skupiny Mikuláša Galandu vo svojej tvorbe vychádzal z pozorovania skutočnosti a moderného zobrazenia. „Časom sa však jeho pozornosť čoraz systematickejšie sústreďovala na uchopenie a vyjadrenie charakteristického, podstatného rysu, postoja videnej reality, v konečnom výraze smerujúceho k jadrnej skratke, výrazovému znaku“ (Kostrová, 1991, nepag.). Jeho umelecká výpoveď sa postupne zhusťuje do symbolov, znakov, ktoré majú zastúpiť celý výraz, náladu alebo myšlienku obrazu. Paralelne s daným postupom u neho prichádzalo k presunu ťažiska voľnej tvorby na grafiku, ktorá svojimi úspornými, často štylizovanými tvarmi a redukovanou farebnosťou umožnilazhutnený umelecký prejav.

Dáždniková ulica sa prvýkrát objavila v portugalskom meste Águeda pri príležitosti festivalu Ágitagueda. Farebný fenomén sa neskôr objavil v Rumunsku, Veľkej Británii, Nemecku, Španielsku, Kórei, Chorvátsku Talliansku a inde vo svete. Dáždniková ulica bude naše hlavné mesto skrášlovať od 6.5.-30.9. 2026.

(ts, ms)