Franz Liszt a organ v Dóme sv. Martina

Pán Stanislav Šurin má určite nejeden dôvod, aby historický organ v Dóme sv. Martina nepovažoval za hodný zachovania na pôvodnom mieste. Informácie o súvislosti inštalácie organu za účasti Franza Liszta považuje za „podsúvanie nového tvrdenia médiám“.

Historicky neoceniteľný nástroj núka niekdajšie hlavné mesto európskej hudby ako výpredajovú akciu do Žiliny.

Nové tvrdenia sa však budú spochybňovať až dovtedy, kým nebude záujem o vyzdvihnutie hudobnej minulosti Bratislavy. Kým nedokážeme vytvoriť priestor umožňujúci uverejniť detaily zo života skladateľa, ktorého po smrti v roku 1886 v nekrológu Pressburger Zeitung nazvali „hudobným patrónom Bratislavy“.

V 19. storočí bol smerodajným hudobným zoskupením Cirkevný hudobný spolok pri Dóme sv. Martina (Kirchenmusikverein). Tento spolok vznikol z iniciatívy bratislavského hudobníka Heinricha Kleina a nadviazal na hudobné tradície, ktoré od stredoveku spájali Bratislavu s najvýznamnejšími skladateľmi Európy (Josquin, Cousser, Auber, Beethoven, Haydn, Mozart, Hummel, Marschner, Metzl, atď.).

V rámci spolku uviedol Liszt v Dóme Korunovačnú omšu, ktorú v Budapešti odmietli, alebo Oratórium sv. Alžbety venované tejto bratislavskej svätici. V Bratislave organizoval benefičné koncerty, z ktorých výťažku financoval napr. Hummelov pamätník (od V. Tilgnera) a 10 000 zlatých venoval priamo pre potreby spolku a umiestnenie nového organu. Z tohto pohľadu nemôže byť vôbec dôležité, či sa skladateľ priamo zúčastnil na inštalácii, alebo či v tom čase sedel v kaviarni, ale aký význam nadobúda nástroj ako Lisztov dar jeho milovanému mestu.

Ak potrebujeme „relevantné dôkazy“ o jeho spojitosti s organom, odporúčam napríklad noviny Pressburger Zeitung z 25. 12. 1913, alebo knihu prof. Jána Albrechta Spomienky bratislavského hudobníka. Pozostalosť po Jánovi a Alexandrovi Albrechtovcoch môže záujemcu dôkladne oboznámiť o vzťahoch Cirkevného hudobného spolku nielen s Lisztom alebo Rubinštejnom, ale aj s Bartókom, Dohnányim, Moyzesom, Suchoňom či s jedným z najvýznamnejších svetových organistov, Franzom Schmidtom, ktorý priamo pre dómsky organ komponoval svoje diela. Dobre mu poslúži aj korešpondencia Liszta s osobnosťami hudobného sveta, pretože usudzujem, že nám Liszt o svojich aktivitách nezachoval žiadnu kúpno-predajnú zmluvu či živnostenský list.