Prevtelenie alebo nešťastný Obeliks

Ešte prednedávnom sa popásal na žírnych pláňach Podunajskej nížiny a netušil, akej nezaslúženej publicity sa mu dostane. Na uchu mal pírsing s číslom a nesnívalo sa mu, že raz (hoci až po smrti) bude mať aj meno.

Prisúdili mu ho poslucháči Rádia Regina: Obeliks. Bez X. Stal sa parafrázou na známu komiksovú i filmovú figúrku zo seriálu, kde tým bystrým je Asterix.

Zvlečený z kože, dobre napácovaný fajnotami - koňakom, vínom a divokými bylinkami,  tešil sa na sálavé teplo dreveného uhlia. No prišiel šok. Vôl sa rozhorčil. Opeká sa na Františkánskom námestí! Ako to? Veď jeho kolega bol pri poslednej korunovácii upečený na predmestí pred Michalskou bránou. Oblievaný pivom nemenovanej značky sa nakoniec podvolil osudu. Nič to, že je v centre a nie je na Žabom majeri. Korunovačný vôl Obeliks si totiž uvedomil, že nie je účastníkom puristickej rekonštrukcie korunovačných slávností, ale hrá prím pri oživovaní slávnych bratislavských tradícií. Raz darmo, tou najslávnejšou bola korunovácia Márie Terézie.

Krásne chrumkavého, pripraveného podľa prastarého receptu ho vôbec nerušili veselé tváre pospolitého ľudu, streľba z hákovníc, ani úžasná atmosféra vytvorená gajdošmi. Dokonca kráľovnej (krásy) prepáčil, že jej šaty nie sú „teljesen“ uhorské.

Predsedníctvo Združenia Devínska brána sa zišlo hneď po Novom roku. Precvičilo si vykopávanie otvorených dverí a chvíľkou ticha si uctilo pamiatku ďalšieho upečeného korunovačného vola. Na záver prijalo uznesenie: „Isté orientálne náboženstvo verí v prevteľovanie. Môže sa stať, že aj živočích zbavený reprodukčnej schopnosti sa zrodí opäť tým, čím bol. Napriek tomu, že pri korunovácii v roku 1830 sa upiekol iba jeden vôl (viď. Š. Holčík: Korunovačné slávnosti...), združenie na pripomenutie slávy tohto kráľovského mesta upečie do tretice volov dvoch.“

V Bresalauspurchu A.D.2000 zapísal Vladimír Tomčík