Putovná výstava historických máp na Bratislavskom hrade priblíži Podunajsko v 17. a 18. storočí

7.6.2022
0

Zdroj: SNG

Páčil sa vám článok?

Slovenská národná galéria v spolupráci so Slovenským národným múzeom a zahraničnými partnermi otvára na druhom poschodí Bratislavského hradu putovnú výstavuTekuté územia venovanú územiu Podunajska v 17. a 18. storočí, ktorá potrvá do 4. septembra 2022.

Výstava bola doteraz prezentovaná na viacerých miestach v Nemecku, Rumunsku, Maďarsku a po Bratislave ju čaká presun do Rakúska. Informovala nás o tom Klára Hudáková zo SNG.

Výstava mapuje územia Podunajska v 17. a 18. storočí cez detailné aj kontextuálne mapy území okolo rieky Dunaj od prameňa až po jeho deltu, jeho prítokov, pôdorysy miest a pevností či plány bitiek. Už v antike bol Dunaj považovaný za mýtickú rieku. Ranoveké mapy rieky hovorili o tom, že jeho tok vo svojom behu navzájom spája nielen rieky, krajiny a mestá, ale aj dva svety – Západ s Východom, Európu s Áziou. Tieto dva svety sa prepájali výmenou tovarov aj ideí a vojnovými konfliktmi, ktoré spôsobovali migračné pohyby národov a národností tu žijúcich.

„Počas osmanských vojen sa Dunaj stal krvavo dobývanou hranicou, ktorá bola vystužená dôležitými pevnostnými sústavami situovanými v jeho blízkosti. Od rokov 1699/1718 existoval „kresťanský“ a „islamský“ Dunaj, rieka Habsburgovcov a Osmanov. Vznikla tak trvalo pôsobiaca politická a kultúrna línia zlomu, ktorá však vždy ostala priepustnou,“ vysvetľuje Denis Haberland, spoluorganizátor výstavy zo SNG.

Obrazové svety tvorcov vystavených máp vypovedajú nielen o stretnutiach a výmenách myšlienok a tovarov, ale aj o mocenských nárokoch, vojenských konfliktoch a o náboženských vymedzeniach. Vytvárajú až do súčasnosti pôsobiaci obraz „kresťanskej Európy“ a hrozivý obraz moslimského nepriateľa. Kartografi spájali krajiny do jedného celku, hranicami oddeľovali teritóriá jedno od druhého a opätovne tento priestor nanovo objavovali. Napriek mnohorakým vymedzeniam hraníc zostal tento široký a komplexný priestor Podunajska otvorený a premenlivý.

Výstava je spoločným autorským dielom Hlavného krajinského archívu Baden-Württemberg so sídlom v Karlsruhe a Inštitútu pre dunajsko-švábske dejiny a zemepis (IDLG) zo sídlom v Tübingene. Slovenská národná galéria ju obohatila o 21 originálnych diel z vlastnej grafickej zbierky pochádzajúcich zo 16. – 19. storočia. Výstavu dopĺňa katalóg s bohato ilustrovanými textami na vyše 400 stranách.

SNG bude pokračovať v dlhodobej spolupráci s Hlavným krajinským archívom Baden-Württemberg v Karlsruhe v rámci svojho pripravovaného medzinárodného výstavno-edičného projektu o umení, umeleckom remesle, kultúre a spoločnosti v čase osmanskej expanzie na dnešnom našom území v období 16. až 17. storočia. Verejnosti vďaka nemu sprístupní originály historických tlačí a kresieb máp, vedút, pôdorysov hornouhorských miest a protiosmanských pevností situovaných na našom území.

„Tieto materiály si dali vyhotoviť badenskí markgrófi, ktorí pomáhali v danej dobe oslobodzovať územia Podunajskej monarchie spod nadvlády Osmanov. O ich účasti v bojoch a bitkách svedčí aj tzv. turecká korisť, ktorá je dnes súčasťou jednej z najväčších zbierok osmanského umenia, umeleckého a vojenského remesla v Európe práve v Badenskom krajinskom múzeu (Badisches Landesmuseum) v Karlsruhe,“ uzatvára Denis Haberland.

(ts, ms)

Páčil sa vám článok?