Cigánsky bál býval vrcholom fašiangov

Áno, cigánsky a nie rómsky a hrala tam ozajstná cigánska kapela a nie jedna. V hre sa striedali, každá mala svoj repertoár a svojho primáša.

Povestné cigánske bály boli v Redute vždy počas fašiangov, usporiadatelia boli väčšinou muzikanti a ich sympatizanti. Cigánske bály patrili k významným fašiangovým plesom, na ktorých sa ako čestní hostia zúčastňovala aj bratislavská elita. Ples bol prístupný len s pozvánkou. Mal naozaj vysokú úroveň a večerné róby boli doslova ukážkou viedenskej módy!

O kráse žien a dievčat netreba písať, ktorúkoľvek z nich by teraz mohli nominovať na Miss Slovenska. Bola to pastva pre oči, keď pri otváraní plesu nastúpila mládež, dcéry a synovia muzikantov v peknom večernom odeve a pri tónoch viedenských valčíkov sa doslova vlnili na parkete ako dunajské vlny pri letnom vánku. A ten hodinový čardáš po polnoci, pri ktorom lietali prsty muzikantov na strunách huslí a iskrili oči tancujúcich! Vrodený temperament im nemožno uprieť. Veď dosiaľ sa s nostalgiou spomína na muzikantov - primášov a ich kapely, ako boli Piťo, Pihík, Bitó, Oláh, ktorí boli dominantami v kaviarňach Múzejka, Berlínka, Štefánka, Metropolka. Len oni vedeli vylúdiť na svojich čarovných husliach melódie, pri ktorých sa nám zachvelo srdce! Tým sa ako muzikanti dostali do najvyššej spoločnosti.

Povestný maďarský cigán Rigó Jancsi, ktorý žil istý čas v Paríži, bol pozvaný do šľachtických kruhov, dokonca mal milenku grófku! Rigó nebol pekný muž, mal rapavú tvár, ale keď zatiahol slákom na štyroch strunách jeho čarovných huslí, tóny prenikli až do špiku kostí. A tak to bolo aj na tých chýrnych cigánskych báloch, ktoré žijú už len v našich spomienkach ako naša krásna mladosť. Cigánska hudba však existuje naďalej a je neprekonateľná!