Manderla si vo Viedni spomína na Bratislavu

Na nedávnej výstave architektonických prác Ateliéru architektúry v Slovenskom inštitúte vo Viedni, kde bol vystavený aj projekt rekonštrukcie Manderlových domov na Du­najskej ulici, ma oslovil jeden sympatický starší pán: „Pán architekt, ďakujem vám za záchranu môjho rodného domu v Bratislave. Ja som sa tu v tejto izbe v dome na Dunajskej ulici v roku 1919 narodil a prežil svoje detstvo.“

Tento pán sa predstavil ako Fritz Manderla, druhý syn Rudolfa Manderlu, slávneho mäsiarskeho fabrikanta a staviteľa prvého slovenského mrakodrapu - známeho Manderláku.

My sme mali na výstave farebný panel s modelom rekonštrukcie domu na nároží Klemensovej a Dunajskej ulice, ktorý patril k tzv. Manderlovým domom. Nad zachovanými pôvodnými podlažiami sú nadstavané dve nové podlažia pod segmentovou strechou. Pána Manderlu som ubezpečil, že z chátrajúceho objektu sa stane nový architektonický šperk, pretože investor a nový majiteľ Š. Cúcz má k stavbe veľmi hlboký vzťah a chce dom rekonštruovať na vysokej úrovni.

Tieto domy kúpila Manderlova rodina v roku 1910. Po výstavbe mrakodrapu sa v roku 1935 presťahovala na Námestie SNP. Súčasne po zoznámení som dostal od pána Manderlu jeho knižnú autobiografiu s pozvánkou na jej prezentáciu v Slovenskom inštitúte vo Viedni. Kniha je zaujímavým dokumentom o živote v Bratislave v medzivojnovom a vojnovom období. Záverečné kapitoly sú venované autorovým ťažkým začiatkom života v exile.

Zakladateľom mäsiarskej firmy sa stal Andreas Manderla v roku 1866. Jeho pokračovateľmi boli Johann a Rudolf. Nasledovníci firmy sa systematicky pripravovali na vedenie podniku. Absolvovali zahraničné praxe, odkiaľ si priniesli nové recepty a technológie. Presadzovali technické novinky v spracovaní mäsa i vo vedení podniku. Pod vplyvom návštevy svetovej výstavy v Chicagu 1934 sa Rudolf rozhodol radikálne prebudovať svoj podnik.

Jeho výsledkom bol prvý výškový dom v Bratislave s najmodernejšou predajňou mäsa a údených výrobkov v strednej Európe. V predajni sa obsluhovalo trojjazyčne. Zariadenie pripomínalo moderné americké predajne. Rozvoj podniku si vyžadoval aj prebudovanie výrobnej základne. Na tom mal zásluhy najstarší sy Rudolf ml. Z Dunajskej ulice sa v roku 1943 presťahovala továreň do nových priestorov na Košickú ulicu. Podnik však nepracoval dlho, pretože rodina v obavách pred povojnovou budúcnosťou odišla do Rakúska, kde po vojne podnikala v potravinárskom priemysle.

Fritz Manderla sa cíti byť Bratislavčanom. Hovorí dobre po slovensky. Z jeho očí aj po živote plnom strastí vyžaruje optimizmus. Rád sa vracia do Bratislavy a prechádza sa po rekonštruovanom Starom Meste. Sen o európskej integrácii bol už vo vtedajšej Bratislave skutočnosťou a k tejto „malej Európe“ patrila aj rodina Manderlovcov. Rekonštrukciou Manderlových domov chceme prispieť k rehabilitácii ich mena v Bratislave.

Ján Bahna, architekt