V jedinej bratislavskej synagóge je prvýkrát vystavená časť Bárkányho zbierky

Zdroj: FB

Výstava Eugen Bárkány: Medzi Prešovom a Bratislavou je holdom pamiatke tohto priekopníka ochrany židovského kultúrneho dedičstva na Slovensku. Je v jedinej zachovanej bratislavskej synagóge, v ktorej od roku 2012 existuje Židovské komunitné múzeum (ŽKM).

"Máme tu predmety Bárkányho zbierky zapožičané z Maďarského národného múzea, z prešovskej zbierky aj zo zbierky nášho múzea, ktoré on plánoval vybudovať. Čiže bol iniciátorom a nepriamym zakladateľom nášho múzea," na dnešnom otvorení výstavy informoval riaditeľ ŽKM Maroš Borský.

Prvýkrát sú predstavené predmety z Bárkányho úvodných zbierok. Medzi nimi Výhľad z chabarovského zajateckého tábora z roku 1917 a iné maľby zo zahraničia, osobné predmety a ďalšie dokumenty sú vo vstupnej časti výstavy. Drevené ukazovadlá na Tóru, raritná časť ženského odevu - náprsenka z roku 1820, plechové svietniky, držiak na papier s mužskými postavami, architektonické návrhy objektov a iné predmety sú v ďalšej časti. 

"Medzi vzácnosti patria krehké synagogálne hodvábne textílie aj papierové vystrihovačky dokonca s nahými postavami z 18. a 19. storočia, ktoré sa zachovali počas druhej svetovej vojny," pripomenula spolukurátorka výstavy Jana Švantnerová.

Hoci ŽKM vzniklo 45 rokov po Bárkányho smrti, spravuje zbierku takmer 1000 judaík. Vytvoril ju počas bratislavských rokov života a patrí k najväčším a najrozmanitejším kolekciám židovských predmetov u nás. Diela pre židovské múzeum mu ako mladý chlapec pomáhal zbierať Štefan Holčík. 

"Moje spomienky naň sú 50 rokov staré. Bol náš sused a s manželkou žili vo veľmi skromnom byte. Nemali deti a veľmi dobre som ho poznal ako príjemného starého pána. Posledných desať rokov jeho života sme často zbierali rôzne predmety na povalách bytov v Kapitulskej a Židovskej ulici aj v iných zanedbaných priestoroch. Tie sme káričkou zvážali do neologickej synagógy," spomína známy historik Štefan Holčík, ktorý patrí medzi posledných žijúcich Bárkányho pamätníkov.

Eugen Bárkány (1885–1967) mal dramatický životný príbeh. Začal úspešnou kariérou stavebného podnikateľa a zaslúžil sa o významné stavby na východnom Slovensku vrátane synagóg. Pôsobil za rakúsko-uhorskej monarchie v multikultúrnom Prešove. Počas prvej svetovej vojny ako dôstojník padol do ruského zajatia na Sibíri. Po šiestich rokoch sa z neho vrátil do Československej republiky, kde mu naďalej patril status váženého občana. Stál na čele prvého múzea v Prešove vôbec a prvého židovského múzea na Slovensku (1928–1942), angažoval sa aj v lokálnej politike. 

Pred koncentračnými tábormi utiekol do Maďarska, kde sa ukrýval a po návrate domov ho čakala perzekúcia komunistickým režimom. Neprestal v zanietenom zberateľstve a na sklonku života sa usadil v Bratislave. Plánoval otvorenie židovského múzea v neologickej synagóge na Rybnom námestí, kde zhromaždil vyše 1000 cenných predmetov. Komunistický režim, neskôr jeho smrť, zbúranie synagógy, okupácia Československa a normalizácia zatlačili na niekoľko desaťročí myšlienku židovského múzea na perifériu záujmu a Bárkány ostal zabudnutou osobnosťou slovenských dejín. 

Výstava potrvá do 7. októbra a je podujatím Európskeho roka kultúrneho dedičstva.

(TASR)