Dnes si pripomíname nedožité 95. narodeniny Andreja Lettricha

Dnes si pripomíname nedožité 95. narodeniny andreja lettricha - andrej-letrich-3-620x330

Narodil sa 3. februára 1922 v dedinke Dubové a patril k najvýraznejším postavám slovenskej filmovej a televíznej tvorby. Ako režisér má na svojom konte nezabudnuteľný film Červené víno, seriál Alžbetin dvor, ale aj TV ságu Povstalecká história. Andrej Lettrich zomrel v roku 1993 v Bratislave ako 71-ročný.

Pochádzal z Martina a narodil sa v rodine s tromi súrodencami. Absolvoval tu ľudovú aj meštiacku školu a neskôr chcel pokračovať v štúdiu na Učiteľskom ústave, kde ho však dvakrát po sebe neprijali a tak nastúpil na dvojročnú obchodnú školu v Martine. Umeleckú kariéru odštartoval ako ochotník a herecké povolanie ho zjavne chytilo, lebo sa následne prihlásil na Štátne konzervatórium do Bratislavy, kam sa aj presťahoval.  V roku 1948 sa stal asistentom slávneho Paľa Bielika a jeho režisérskym debutom bola Drevená dedina - filmová adaptácia rovnomenného románu Františka Hečka, ktorý nakrútil v roku 1954. O dva roky neskôr nakrútil film Čisté ruky, v ktorých účinkoval aj ako herec. Film bol však zakázaný. Jeho hereckým debutom bola snímka Lazy za pohli.

Oveľa výraznejšiu stopu zanechal práve ako scenárista a režisér. Za všetky filmy a seriáli spomeňme televíznu adaptáciu diela Vrátim sa živý (1962), Archimedov zákon (1964), Medený gombík (1970), Do zbrane kuruci (1974), Stôl pre štrnástich (1978), Na baňu klopajú (1980), Otec (1981) a Hody (1987).  Lettrichovou silnou stránkov boli adaptácie historických diel a detektívky. Tie jeho boli vždy s veľmi kvalitným hereckým obsadením. Andrej Lettrich získal za svoju celoživotnú tvorbu titul Zaslúžilý umelec a neskôr aj titul Národný umelec. V jeho filmoch prevládala sociálna problematika v spoločnosti, svoje rozprávanie staval na drobných ľudských nedostatkoch, nekritizoval degenerujúci systém, ale hovoril o prirodzených a nadčasových ľudských chybách – chamtivosti, strachu či lakomstve.

„Aj napriek všetkým oceneniam a úspechom ostal skromným človekom, ktorý nikdy nezabudol na svoje rodisko. Bol jasným príkladom toho, že človek si môže splniť každý sen. A ten jeho najväčší sen – o úspešnej filmovej kariére – sa naplnil do bodky. Myslím, že by sme nemali zabúdať na svojich rodákov a výnimočných ľudí, medzi ktorých určite patril aj on. Bol obrovským prínosom pre svet kultúry a filmu. Dôkazom toho, že v rodnej obci sa na neho nezabudlo, svedčí busta umiestnená pred vchodom Obecného úradu, ktorú vyrobil Martin Lettrich - syn Andreja Lettricha pri príležitosti 15. výročia úmrtia režiséra. Na slávnostnom odhalení busty sa zúčastnil aj jeho dlhoročný priateľ a kolega, vynikajúci slovenský herec Štefan Kvietik," napísala pri tejto príležitosti režisérova vnučka Ľubomíra Lettrichová. Andrej Lettrich zomrel 7. septembra 1993, ale na takých úspešných a výnimočných ľudí ako bol on, by sa nemalo zabúdať. Nielenže mal za svojho života záujem urobiť tento náš svet lepším a vo svojom diele tu po sebe zanechal nielen kus svojej práce, ale aj osobnosti.

(ars, foto: afu)