Švolíkova cesta vedie priamo do stredu

Cestou priamo do stredu sa vybral slovenský fotograf Miro Švolík na výstave mapujúcej jeho tvorivé roky 1984 - 2004. V rámci Mesiaca fotografie ju pod názvom Cesta do stredu inštalovali v Galérii mesta Bratislavy Pálffyho paláci na Panskej ulici 19. Výstava je rozdelená do troch kapitol a každá z nich chronologicky mapuje a predstavuje fotografický vývoj daného životného obdobia umelca.

Ak by sme autorov vývoj chceli vyjadriť verbálne, bez ohľadu na obrazovú výpovednú hodnotu fotografie, mohli by sme povedať, že Miro Švolík je fascinovaný príbehom na jednej strane a ženským telom, najmä jeho intímnymi detailami, na druhej strane. Lupene ženského pohlavia hádam vidí v každej kvetine, ktorú stretne na prechádzke lesom, doma potom fotí, vystrihuje, kombinuje a lepí. Aj jeho fotografie, ktoré by sa dali nazvať aktmi, sú samostatnými príbehmi, ale výrečnejšie sú diela v prvej časti výstavy, kde fotograf priamo demonštruje svoju snahu vyrozprávať príbeh o Adršpašských skalách, či vyjadriť svoj neskonalý smútok Za mamou. Autor sa pohráva so ženským telom, prisudzuje mu možnosti a rozpätia, o ktorých samy ženy ani netušia, že ich majú, vyjadruje svoje asociácie, fotografické videnie, predstavy. Kombinuje moderné umenie s dielami, ktoré už patria do dejín, otvorene sa k tomu priznáva a vykrikuje do sveta niečo o tom, aká úžasná je Hra s dejinami umenia. Je veľmi dobré, že autor je takto otvorený svetu, dokáže vyjadriť svoje pocity a nebojí sa hrať. Možno práve schopnosť nestratiť hravosť je základom dobrého umenia. Je zaujímavé vedieť, že jadro rozpoleného jablka asociuje fotografovi ženské pohlavie a ak mu neveríme, fotograficky to zdokumentuje. Stretnúť však na výstave „vlastné pohlavie“ tvárou v tvár, nie je nič príjemné, pretože nech si to umelec zdokumentuje svojimi víziami ako chce, odfotografovaná vagína zostane vždy len vagínou a len máloktorý návštevník výstavy je povolaním gynekológ, denne zvyknutý na podobné „obrazy“. To nič nemení na veci, že Miro Švolík patrí k najznámejším, renomovaným slovenským autorom oceneným aj cenou International Center of Photography v New Yorku. To ešte nemusí zaručiť, že prechádzka dvadsiatimi rokmi jeho čiernobielej fotografickej tvorby bude pre vás silný umelecký zážitok. Keď budete opúšťať Pálffyho palác, možno mi dáte za pravdu, že si tú cenu zaslúžil.