Začalo sa 50-dňové veľkonočné obdobie

Po štyridsaťdňovom pôste, ktorý vyvrcholil Veľkým piatkom a skončil sa Bielou sobotou, prichádza v kresťanskom roku veľkonočné obdobie.

Prvý týždeň bezprostredne po Veľkej noci je osemdňová oktáva Kristovho zmŕtvychvstania, ktorá sa končí Nedeľou Božieho milosrdenstva (prvá nedeľa po Veľkej noci). V minulosti sa nazývala aj Biela nedeľa, keďže v roku 389 cisár Theozodius Veľký vyhlásil celotýždenné svätenie veľkonočných sviatkov, aby novopokrstenci, ktorí počas tejto oktávy nosili biele krstné rúcho, mohli dostávať ďalšie ponaučenie z kresťanskej náuky. A práve biele krstné rúcho sa slávnostne odkladalo v posledný deň veľkonočnej oktávy, ktorá tak dostala názov Dominica in albis deponendis (Nedeľa odkladania bieleho rúcha, t. j. Biela nedeľa). Týždeň trvajúce svätenie Veľkej noci sa postupne skracovalo na tri, neskoršie na dva dni a od roku 1951 už ani Veľkonočný pondelok nie je prikázaným sviatkom.

Veľkonočné obdobie trvá 50 dní. Začína sa na Bielu sobotu večer a končí sa večer na sviatok Zoslania Ducha Svätého (Turíce). Toto obdobie sa slávi v radosti a plesaní ako jeden sviatočný deň, ba ako jedna veľká nedeľa. Predovšetkým v týchto dňoch sa spieva radostné Aleluja. Zoslanie Ducha svätého je pre kresťanov druhý najväčší sviatok. Ducha Svätého zoslal Ježiš Kristus apoštolom desať dní po nanebovstúpení, aby prostredníctvom neho viedol svoju cirkev. V tento deň, podľa Biblie, pokrstil svätý Peter 3000 ľudí a považuje sa aj za vznik cirkvi. Sviatok Zoslania Ducha svätého pripadne vždy na nedeľu, tento rok na 4. júna.

Turíčne sviatky sa slávia od počiatku kresťanstva. Najprv trvali osem dní, neskôr tri a od 18. storočia dva dni. Hoci podľa nového cirkevného zákona je predpísaná oslava len na nedeľu, na Slovensku pretrváva zachovávanie Svätodušného pondelka.