Náš hlas je potrebný len pri voľbách

Nedávno som bola na neopakovateľnom spoločenskom podujatí Veľká tančiareň v PKO. Atmosféra večera bola výborná, parket bol zaplnený tanečnými pármi tak ako pred päťdesiatimi rokmi, vo väčšine aj tými istými tanečníkmi, ktorým len obeleli vlasy.

Spomínala som aj, ako sme sem chodili na brigády. Naozaj aj s radosťou, keď sa PKO stavalo, sadili sme stromčeky a zušľachťovali okolie. Až teraz, keď nám chcú PKO zbúrať, som si uvedomila, aká je to pekná, jednoduchá a elegantná architektúra v ľudských rozmeroch.

Zastropenie týchto veľkých priestorov ocení len odborník. Dispozičné riešenie spĺňa požiadavky aj tejto doby. Vnútorné vybavenie priestorov, obklady, dlažby sú zrejme pôvodné a stále sú v dobrom stave. Končili sa tu naše promenády pri dunajskom nábreží a neskôr aj príjemné prechádzky s deťmi v už zničenom parku.

Teraz rozhodujú o výstavbe v Bratislave „anonymní“ podplatiteľní úradníci, ktorí nikdy nie sú postihnutí za svoje chybné rozhodnutia a svojim podpisom dajú zelenú na búranie hodnôt, ktoré si väčšina občanov váži a nemá možnosť ich brániť.

Alebo dajú súhlas na výstavbu nechutných sklenených výškových budov, roztrúsených po meste bez koncepcie, ako napríklad vedľa Auparku, a neprekáža im, že zohavia najkrajšiu panorámu mesta. Dá sa vôbec povedať, že týmto „anonymným“ úradníkom záleží na veciach verejných?

Bez nášho súhlasu predajú náš majetok v najkrajšej časti mesta novozbohatlíkom, aby si tu vystavali noblesné prevádzky a byty, a potom sa bude „smotánka“ vychvaľovať, kde býva, a my bývalí nadšení „brigádnici“ budeme len čumieť!

Prečo si napríklad tieto veľkolepé stavby nepostavia na pravom brehu Dunaja od prístavu Propeleru po Starý most? Choďte na prechádzku po tejto časti, ktorá zrejme nemá pána. Z odpadu v neupravenom okolí chodníka budete mať pocit, že ste na smetisku a nie na príjemnej petržalskej promenáde.

Náš hlas občana je potrebný len na voľby, zvolení už ďalej nie sú zvedaví na naše názory a konajú o nás bez nás. To je naša bezmocnosť v účasti na veciach verejných.

Marta Cesnaková, Bratislava
LIST ČITATEĽA