Študenti vystavujú čaro Východzápadu

Oblúky medzi východom a západom, čaro tohto priestoru a jedinečnosť Slovenska, ale aj globalizácia, ktorá uniformuje krásne veci, charakteristické pre jednotlivé národy - toto sú témy kolektívnej fotografickej výstavy Východzápad, ktorú od 6. novembra do 6. decembra sprístupnia v Galérii medium na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave.

Pod projekt sa kurátorsky podpísal fotograf Ľubo Stacho, ktorý na ňom so svojimi študentmi z VŠVU začal pracovať v roku 2005.

Popri mozaike o našej krajine a celkovej situácii na našom kontinente ponúka prehliadka aj subjektívnejšiu prezentáciu samostatných kolekcií - fotoeseje jednotlivých študentov. "Predkladáme vám vizuálne posolstvo o našej krajine - dokumentárny projekt, ktorým chceme vyjadriť jedinečnosť tohto regiónu v európskom kontexte. Naše územie je na rozhraní medzi východom a západom. Práve tým sme nesmierne zaujímaví a je na nás, ako to využijeme," hovorí kurátor Ľubo Stacho.

Najskôr sa tvorcovia túlali po východnom Slovensku, kde sa končí židovsko-kresťanská západná Európa a začína sa Byzancia. Ďalší semester pokračovali na strednom a západnom Slovensku. Zúčastnili sa na tvorivej dielni Pocta Martinovi Martinčekovi a Liptovskej Tepličke počas Veľkonočných sviatkov v roku 2007. Protipólom dielní v nedotknutej prírode bol tohtoročný pobyt v Berlíne, študenti sa snažili zachytiť toto dynamicky sa rozvíjajúce európske veľkomesto. Časť študentov pracovala počas výmenných študijných pobytov v Európe.

Svoj pohľad na Východzápad na výstave prezentujú Boris Németh, Petra Cepková, Miriam Petráň, Martin Kleibl, Martin Ilčík, Monika Stacho, Jarma Uhlíková, Aljaž Velički, Ján Viazanička, Barbora Petríková, Peter Čintalan a Marko Horban. Hosťom projektu je taliansky fotograf Fabrizio Borra, ktorý na katedre Fotografie a nových médií VŠVU študoval pred časom. Németh predstavuje niekoľkovrstevnaté dokumentárne fotografie doplnené o text, Cepková ponúka sondu do partnerského vzťahu - spolužitie dvoch chlapcov alebo starších manželov z Berlína je v opozícií s klasickou slovenskou rodinou s deťmi. Petráň sa vo svojom staršom cykle vracia k problematike vnútorného sveta ženy cez kresby vo fotografiách z Bruselu a Bratislavy. Bratislavskú Petržalku ako protipól sídliska z Berlína zobrazuje Kleibl. Životu v maringotkách sa venuje Martin Ilčík v súbore Wagenplatz Wien. Novým pohľadom mladej generácie na Rómov je aj jeho cyklus fotografií Letanovce.

Monika Stacho sa cez vyrozprávané spomienky a fotografie z Ruska snaží priblížiť obrazy, ktoré nosí hlboko v sebe. S minulosťou pracuje aj Uhlíková - tradičnú vlastnosť fotografie, ktorá je schopná prinavrátiť spomienky, obrátila. Uhlíková svoje spomienky inscenuje tak, že ich dáva zahrať iným ľuďom a fotograficky ich dokumentuje. Piscines sú nostalgické bazény, ktoré nafotila pri svojom pobyte vo Francúzsku. Odkazom na minulosť a holokaust sú fotografie Aljaža Velički z koncentračného tábora Sachsenhausen pri Berlíne. Metaforou hry a života na ihrisku z Berlína sa predstavuje Ján Viazanička. Jeho druhým projektom je "výkopmi zranená" rozostavaná Bratislava. Barbora Petríková vyhľadáva v Bratislave spojenia histórie so súčasným konzumom. Sociologickú sondu do života súčasných slovenských dôchodcov vytvoril Peter Čintalan. Textom a fotografiou vyjadruje nedôstojnú situáciu týchto ľudí. Súčasnosť sa odráža i v Horbanovom videu. Hosťujúci Fabrizio Borra vyjadruje vo svojich dielach z Európy a Slovenska pesimistické pocity súčasného človeka.

Agentúru SITA informoval Roman Popelár z Galérie Medium.

(sita)