Na breh Dunaja sa vrátila klubová legenda

Súčasťou intelektuálneho profilu tohto mesta kedysi boli profesijné a umelecké kluby, ako aj kaviarne, kde sa v pohode nad kávičkou debatovalo o aktuálnych problémoch.

Kaviarní bolo viac - najskôr padol za obeť hotel Kriváň (predtým Dax) na hornom konci Štefánikovej, potom samotná Štefánka, kaviarne Savoy, Metropol, Luxor. Klubov bolo menej - Klub divadelníkov nad Central pasážou, novinársky klub na Župnom námestí, napokon najmladší Klub spisovateľov na Laurinskej ulici a celkom na začiatku Umelecký klub, klub výtvarníkov v dnes už storočnej budove Umeleckej besedy na ľavom nábreží Dunaja.

Dverami tohto klubu nevyšlo len množstvo skvelých umelcov, stade do mesta vošla aj Nežná revolúcia v novembri 1989 a potom zrazu - prázdno. Takmer dvadsať rokov nefungoval.

Situácia sa zmenila 16. septembra 2008, keď sa Slovenskej výtvarnej únii ako jedinému vlastníkovi budovy Umeleckej besedy podarilo s finančnou podporou a skúsenosťami s. r. o. Filkornars po takmer dvadsiatich rokoch Klub oživiť.

Pri tejto príležitosti klubu venoval skladateľ Igor Bázlik svoje päťdesiatročné krídlo, koncertoval tu Janko Lehotský a spieval Paľo Hammel, neskôr tu bude krstiť aj svoje nové cédečko. Interiér, presne ako zovňajšok budovy, je krásne stroho funkcionalistický.

„Kaviarní má Bratislava dosť, ale my sme chceli ponúknuť miesto na stretávanie a debatu,“ hovorí akademický maliar Pavol Kráľ, predseda únie. „Nejde len o občerstvenie, ale o spoločné pódium.“

Výtvarníci veria, že sa obnoví stará tradícia, keď do klubu chodila celá intelektuálna elita mesta, muzikanti, divadelníci, novinári. P. Kráľ tiež verí, že sfunkčnenie a zviditeľnenie klubu pomôže Umelke ustáť v súboji s investormi, ktorým by mohla prekážať pri rekonštrukcii mosta.

Obyvateľom, ktorí majú Bratislavu za svoj domov zostáva potom veriť, že týmto klubom sa vracia do mesta intelektuálna tradícia.

Gustav Bartovic