Bratislava si pripomenula 21. august 1968

Kytice k pamätnej tabuli obetiam paľby sovietskych okupantov do neozbrojeného davu v auguste 1968 položili prezidenti Slovenska Ivan Gašparovič a Českej republiky Václav Klaus na Šafárikovom námestí v Bratislave.

Pred Univerzitou Komenského ruskí vojaci zabili Jána Holíka. Kapitána Československej plavby dunajskej zasiahli na Šafárikovom námestí dve strely do tváre a na mieste zomrel. Študentka Danka Košanová bola zasiahnutá na schodoch univerzity do bedrovej oblasti a zraneniam podľahla po prevoze do nemocnice. Stanislava Siváka zasiahla odrazená strela do brucha, zomrel pri prevoze do nemocnice.

Klaus odmieta interpretovať vývoj, ktorý bol v Československu od polovice šesťdesiatych rokov ako zmeny vo vnútri komunistickej strany. "To bola jedna časť tohto procesu, ale tu predsa prichádzalo k celonárodnému posunu videnia všetkého niekde inde a tá dynamika celého procesu nebola diktovaná zasadnutiami ústredného výboru komunistickej strany," dodal.

Podľa Gašparoviča bol vpád vojsk Varšavskej zmluvy pre Slovákov a Čechov, ktorí si začali uvedomovať, že sa dá žiť ináč, slobodnejšie, spoločným utrpením. "Je to čierna časť našej spoločnej histórie. To, že je tu dnes český prezident a v Prahe slovenský premiér, naznačuje, že si to tak aj uvedomujeme," dodal. 21. august bol podľa Klausa začiatok konca komunizmu v Československu. Erózia tohto zriadenia pokračovala dve desaťročia, aby definitívne skončil v novembri 1989.

Obaja prezidenti si potom prezreli výstavu fotografií z augustových udalostí fotografa Ladislava Bielika. "Veľmi by som si prial, aby generácie, ktoré toto obdobie na rozdiel od nás nezažili, sa sem prišli pozrieť, a aby táto vec nebola nikdy zabudnutá," povedal Klaus.

Na Šafárikovom námestí rozvinuli dvaja občania plagát s tvárami politikov, ktorí sa postavili na stranu Ruska, pri jeho konflikte s Gruzínskom. Medzi portrétmi Fidela Castra, Alexandra Lukašenka bol aj Václav Klaus. "Sme tu preto, aby ľudia otvorili oči, aj keby to videl len jeden a zamyslel sa, aj to je dosť," povedala Martina Tichá. Dodala, že vojna sa nezačína vtedy, ak nám ju ukážu v televízii v hlavných správach. "Ten konflikt tam bol a Gruzínsko ho nezačal," poznamenala.

Zdvihli sme hlavy proti zdvihnutým hlavniam

Zdvihli sme hlavy proti zdvihnutým hlavniam - tak znie nápis na kamennej tabuli, ktorú odhalili na počesť obetavej a čestnej práce redaktorov a pracovníkov Československého rozhlasu, ktorí v auguste 1968 vysielali, informovali obyvateľov, i keď rozhlasové budovy boli obsadené okupačnými vojskami.

Tabuľu z dielne Petra Rollera odhalili pamätníci násilného vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do bývalého Československa - vtedajší šéf spravodajstva a hlavný vysielací inžinier Československého rozhlasu v Bratislave, Štefan Horský a Zdeněk Jedlička.

Ako pre agentúru SITA povedala predsedníčka Slovenského syndikátu novinárov Zuzana Krútka, s myšlienkou prípravy pamätnej tabule prišiel publicista a prozaik, dlhoročný spolupracovník rozhlasu a televízie Vladimír Babnič ešte v čase, keď nebola na čele syndikátu. "Zdvihli sme hlavy proti zdvihnutým hlavniam" - je citát z vtedajšieho ilegálneho vysielania rozhlasu.

Miesto na umiestnenie tabule, na bývalú budovu konzervatória, je symbolické a vybral ho syndikát v spolupráci s bratislavským magistrátom a Slovenským rozhlasom (SRo). "Je tu také genius loci, v okolitých budovách, v okruhu 50, 100 a 200 metrov sídlili jednotlivé zložky, ktoré spracovávali jednotlivé materiály do vysielania," konštatovala Krútka.

Okoloidúcim by tabuľa umiestnená na bočnej stene novej budovy magistrátu na Primaciálnom námestí v Bratislave, pri budove dnešnej teologickej fakulty, mala pripomínať aj to, že i vďaka výzvam novinárov - nielen z rozhlasu, si okupácia nevyžiadala viac obetí. Z rozhlasu 21. augusta, ale aj v nasledujúce dni zaznievali aj tieto vety: "Včera prekročili vojská Sovietskeho zväzu, Poľskej ľudovej republiky, Nemeckej demokratickej republiky, Maďarskej ľudovej republiky a Bulharskej ľudovej republiky štátne hranice Československej socialistickej republiky. .... Milí priatelia a zdá sa, že toto bude už posledná výzva, s ktorou sa na vás obraciame, pretože v tejto chvíli nás obsadzujú príslušníci sovietskej armády."

Na podujatí sa zúčastnili viacerí poslanci Národnej rady SR a ako oficiálny hosť aj podpredseda vlády SR Dušan Čaplovič. Je to návrat a oživenie našej histórie, jej počlovečenie, ocenil skutky redaktorov rozhlasu spred 40-tich rokov Čaplovič. Ako ďalej povedal pre agentúru SITA vicepremiér, ktorý bol v tom čase ako študent na brigáde, na výskume v Červenom Kláštore, keby nebolo rozhlasu, nevedel by, čo sa deje. Rádio totiž bolo vtedy v každej rodine hlavným zdrojom informácií. Až dnes Čaplovič konečne spoznal viacerých redaktorov, technikov a spojárov z tých čias . Nesmierne sa im s vďakou skláňam, dávali neskreslené informácie a pripomínali, že spolu s nami majú nesúhlasné stanoviská k okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy, dodal Čaplovič.

Generálna riaditeľka Slovenského rozhlasu Miloslava Zemková počas odhalenia tabule redaktorom, technikom a spojárom rozhlasu poďakovala za odvahu. Verí, že pamätná tabuľa bude súčasníkom, ale aj našim nasledovníkom pripomínať ich odvahu a občiansku statočnosť.

Rozhlasové strediská na Slovensku obsadili sovietski vojaci v deň vpádu vojsk (21. augusta 1968) a vyhnali z nich všetkých zamestnancov. Vysielanie však pokračovalo z utajovaných provizórnych štúdií, väčšina z ktorých sa nachádzala práve v okolí dnešného Primaciálneho námestia v Bratislave. Z riadnych rozhlasových priestorov Československý rozhlas v Bratislave obnovil vysielanie až 3. septembra 1968. Ilegálne vysielala aj Československá televízia (ČST), ale formou rozhlasového vysielania. V Bratislave to bolo z rozostavaných domov či garáží na Trnávke a v Prahe zo závodu Tesly, kde práve mali novovyrobený vysielač.

Práve sila médií v časoch okupácie je podľa prozaika, dramatika a publicistu Antona Hykischa jedným z odkazov augusta '68. Celá krajina, ktorá bola pár dní po okupácii bez vlády, vedenia, aj vďaka obrovskej sile slova neskolabovala.

Výročie okupácie si SRo začal vo vysielaní intenzívne pripomínať v stredu, 20. augusta 2008 od 22:30 h, trvať by malo do nedele. Ako pre agentúru SITA povedal programový riaditeľ SRo Ľuboš Machaj, vo vysielaní najmä Rádia Slovensko sa každú hodinu objavujú archívne materiály z toho obdobia, spomienky osobností, ale aj poslucháčov, špeciálne dramatické a publicistické programy, diskusie a hudba spojená s rokom 1968.

(sita)