Obraz vzťahu spoločnosti k vzdelanosti

Podľa odborníkov by na opravy školských budov a zabezpečenie ich štandardnej prevádzky bola treba viac ako miliarda korún, čo predstavuje viac ako tretinu ich zostatkovej hodnoty.

Znamená to, že školské budovy boli dlhé roky bez primeranej technickej opatery, zanedbávala sa údržba a namiesto zásadných opráv sa robili len čiastkové. Zároveň to znamená, že do bratislavských škôl sa nedostatočne investovalo už za bývalého režimu a súčasnosť v tom len pokračuje. Reálna situácia naznačuje, že ani súčasnosťou sa to neskončí. V najbližšej budúcnosti nemožno dúfať, že sa vytvoria také finančné zdroje, aké školstvo potrebuje. Odborníci túto sumu len v Bratislavskom kraji odhadujú na každoročnú investíciu v hodnote sedemdesiat až sto miliónov korún. Pochopiteľne, čím pomalšie potečú peniaze na záchranu školských budov, tým dlhšie bude trvať a tým drahšia akcia to bude, pretože čas je nemilosrdný aj k budovám. Štát by mal spolu so zriaďovateľmi škôl zmapovať situáciu a spracovať harmonogram opráv tak, ako sa to robí napríklad v susednom Rakúsku. Náš sused, ktorý má len dvakrát toľko obyvateľov ako Slovensko, vydáva na ročne ročne na výstavbu a rekonštruciu škôl 250 miliónov eur.

Navyše - Bratislava by mala byť v tomto harmonograme uprednostňovaná, pretože nemôže na rozdiel od ostatných miest a obcí na Slovensku čerpať peniaze z eurofondov na infraštruktúru. Základné a stredné školy v metropole doplácajú na vysokú ekonomickú výkonnosť regiónu.

Štát sa v podstate prevedením týchto kompetencií na samosprávu zbavil zodpovednosti, pretože je jasné, že z peňazí vyčleňovaných na školstvo sa nedá ani dobre udržiavať súčasný stav, nieto ešte z neho vybŕdnuť. Nedávne problémy s učiteľskými platmi len potvrdzujú toto konštatovanie - pritom nemožno povedať, že by platy učiteľov voči priemernému zárobku v štáte boli na úrovni ako je to vo vyspelých demokraciách, kde si vzdelanie vážia. Štatistiky ukazujú, že v Európe len dva štáty vynakladajú na školstvo také malé percento z hrubého národného produktu ako na Slovensku. U nás predstavuje táto suma 3,7 percenta z HDP, európsky priemer je 5,5 až 6 percent a Francúzsko s Fínskom venujú školstvu dokonca 7- percentný podiel z vyprodukovanej hodnoty. Len snom zostáva dánska realita s podielom 8,2 percenta.