Roztúžená električka v Bielom divadle

Na minimálnom priestore, s obmedzenými technickými možnosťami a malým počtom rekvizít sa členovia neprofesionálneho Bieleho divadla popasovali s textom Tennesseeho Williamsa a premiérovo uviedli jeho hru Električka zvaná túžba.

Už len vek týchto mladých ľudí by nedôverčivého diváka mohol nabádať k pochybnostiam. Môžu herci, z ktorých niektorí ešte nezavŕšili ani druhú desiatku života, pochopiť a interpretovať text, ktorý sa zaoberá najtemnejším vnútrom jedincov? Ich sexuálnymi túžbami, neovládateľnými sklonmi k násiliu, nekontrolovateľnej pripútanosti ženy k násilníckemu mužovi či beznádeji?

Herci z Bieleho divadla, ktoré sídli v karloveskej Iuvente, pod vedením umeleckej vedúcej Niny Zemanovej vydolovovali zo seba maximum. V tejto hre sú obeťami ženy. A svoju obeť prinášajú na oltár mužskej rozpínavosti až v takej hojnosti, že nie sú schopné stať sa jedna pre druhú oporou. Spomínam to najmä pre to, aby som priblížila úspešnú snahu režiséra predstavenia Tomáša Procházku a hercov, ktorí sa mu zverili do opatery, rozpovedať divákovi príbeh o hľadaní a v tomto prípade nenachádzaní pokoja a šťastia.

Tennessee Williams vyrastal v rodine plnej hádok a nedorozumení. Presne tieto životné pocity dieťaťa žijúceho v ustavičnom napätí, pretavené do dospelého veku, tlmočili Anna Nováková, Tomáš Friedrich, Lucia Murínová, Daniel Ratimorský, Kornélia Ševčíková, Marián Mozola, Lucia Brunovská a Filip Salus. A aj keď neoslňujú profesionalitou „národného“, majú „plnú búdu“ a s nasadením a hereckou obetavosťou rozprávajú príbeh plný násilia, smútku a nepochopenia.

Dáša Šebanová