Maliar J. Zrzavý v Mirbachovom paláci

Aj keď sa zvykne tradovať, že smrťou umelca nadobudnú jeho diela závratnú hodnotu, veď už nikdy nič nenamaľuje, obrazy Jana Zrzavého sú ocenené nielen horibilnou sumou s niekoľkými nulami. Zasluhujú si pozornosť najvzácnejšiu - oko a sústredenie diváka.

Spočinúť pohľadom na dielach Jana Zrzavého máte v súčasnosti možnosť v Galérii mesta Bratislavy, Mirbachovom paláci na Františkánskom námestí 11. Po tridsiatich rokoch sa tak do Bratislavy vracia jedna z legiend moderného českého výtvarného umenia maliar, kresliar, ilustrátor, scénograf a grafik. Reprezentatívna výstava svojou koncepciou zastrešuje všetky umelecké rozmery nadaného výtvarníka a predstavuje viac ako sto Zrzavého pláten, akvarelov, kresieb, ale aj fotografií z jeho ateliéru a súkromia.

Ako čítankový model „zlého žiaka“, ktorý sa silou vôle, konšteláciou osudových pôsobení a neprekonateľnou túžbou vypracoval na jedinečnú osobnosť českého výtvarného umenia, pôsobí Zrzavého vysvedčenie zo školských čias. Trojkár z výtvarného umenia na Gymnáziu v Havlíčkovom Brode, skončil na „reálke“ v Kutnej Hore dokonca so štyrmi päťkami. Neskôr bol na pražskej „Umprumke“ po prvom roku štúdia vylúčený a niekoľko rokov neprijatý na AVU v Prahe. Napriek týmto životným faktom svoj prvý slávny obraz Údolie smútku namaľoval už ako 17-ročný.

„Mladý maliar, chceš byť veľkým umelcom? Chci! Lebo inak nestojí za to, aby si maľoval a bolo by lepšie, keby si venoval silu inému povolaniu, užitočnému ľuďom.“ Možno práve za týmto vyjadrením stojí odpoveď na všetky otázky.

Dnes sa totiž môžeme dívať na obrazy, ktoré rozprávajú o umelcovej skepse, smútku, nostalgii, nehe, citlivosti a zraniteľnosti, odhaľujú maliarov svet nielen vo farbách harmonizujúcich i kontrastných, ale aj v nostalgii temných odtieňov, v ktorých spočinie Žena po kúpeli, aby si dopriala posledné kvapky oblažujúcej riavy prinášajúcej obrovskú slasť. Aj o takýchto pocitoch sú Zrzavého obrazy. Môžete ich navštíviť v Mirbachovom paláci do 8. júna.

Dáša Šebanová