Na mieste zbúraného kostola stojí dom

V bitke pri Moháči v roku 1526 Turci zvíťazili a mali otvorenú cestu na ďalšie územia uhorského kráľovstva. Mesto Prešporok bolo síce na západnej hranici kráľovstva, ale aj tu sa obávali, že Turci prídu.

Preto čo najlepšie opevnili vnútorné mesto, a všetky kamenné kostoly, ktoré stáli pred jeho hradbami, radšej zbúrali, aby ich nepriateľ nemohol pri prípadnom obsadení použiť ako opevnené body voči mestu.

Predmestia ostali skoro na dve storočia bez kostolov. Pritom tu žilo viac obyvateľstva než vo vnútornom meste. Boli to najmä remeselníci, vinohradníci, nádenní robotníci. Žilo tam aj veľa chudoby. Na predmestiach stáli od nepamäti aj špitály a chudobince. O tie sa obyčajne starali cirkevné inštitúcie, predovšetkým charitatívne rády. Na konci 17. storočia sa tu usadili, najmä na pozvania arcibiskupov, viaceré rády, ktoré sa starali o chorých a o siroty. Patrili k ním alžbetínky, trinitári, križovníci.

Križovníci s červenou hviezdou, ktorí prišli z Prahy na pozvanie ostrihomského arcibiskupa Christiana Augusta von Sachsen-Zeitz, sa usadili na Špitálskej ulici, len pár krokov od alžbetíniek, ktoré v meste pôsobia aj dnes. Špitál a komenda križovníkov s červenou hviezdou však zanikli bez stopy. Arcibiskup Christian August pochádzal z evanjelickej saskej panovníckej rodiny, katolíkom sa stal, keď mal 17 rokov. Počas liečebných pobytov v Karlových Varoch, ktoré boli už vtedy svetoznáme, sa v rokoch 1707 a 1709 dostal do styku s križovníkmi, ktorým kúpele v Karlových Varoch patrili.

Špitál pre obete tureckých vojen v Prešporku založil už v 1692 predchádzajúci ostrihomský arcibiskup Georg Szelepchényi. Umiestnili ho v dome na pozemku bývalej záhrady grófa Wesselényiho, ktorá zaberala široké územie medzi Dunajskou, Rajskou, Špitálskou a Lazaretskou ulicou. Pri Špitálskej ulici postavili komendu rytierov križovníkov a špitál so sirotincom a chudobincom. Objekt stál ešte v 60. rokoch 20. storočia. Bratislavčania ho poznali ako „Svätoplukovu kasáreň”. Križovníci s červenou hviezdou museli Prešporok opustiť po roku 1786, keď Jozef II. aj ich rád zrušil.

V budove špitála a komendy bol síce malý kostolík (možno len kaplnka) zasvätený svätcom Martinovi a Leopoldovi, ale arcibiskup Emmerich Esterházy sa rozhodol vybudovať nový reprezentačný kostol. Základný kameň položili v roku 1744. Už roku 1745 však arcibiskup zomrel a stavba kostola pokračovala len veľmi pomalým tempom. Zasvätili ho svätému Jozefovi, ale pravdepodobne ho nikdy ani úplne nedokončili, a nakoniec v roku 1797 stavbu zbúrali.

Kostol podľa projektu viedenského architekta Franza Antona Pilgrama mal priečelie veľmi podobné neďalekému priečeliu kostola alžbetíniek. Len veža nestála nad hlavným portálom, ale za kostolom, v jeho osi. Plány kostola, zachované v Budapešti, publikovala už v roku 1924 bratislavská historička Gisela Weyde, iné plánové a písomné materiály nedávno objavil v pražskom archíve rádu križovníkov s červenou hviezdou člen rádu Marek Pučalík.

Na mieste bez výskumu, bez dokumentácie a bez vzťahu k historickým pamiatkam zbytočne zbúraného barokového špitálu a komendy stojí od 70. rokov komplex troch vežiakov ministerstiev. Na mieste zbúraného kostola svätého Jozefa dal postaviť už v 30. rokoch obytný dom stavebný podnikateľ a majiteľ tehelní pán Machota.