Rytier Juraj nepatril k patrónom mesta

Dňom voľby prešporského richtára bol od stredoveku deň zasvätený legendárnemu svätému rytierovi Jurajovi. Juraj nepatril k patrónom mesta. Tými boli svätý Ladislav, svätý Martin, svätý Ondrej či svätý Gotthard.

Patrónkou uhorskej krajiny, a teda aj mesta bola Panna Mária. Na najvyššieho patróna Krista-Spasiteľa, latinsky Salvatora, sa akosi zabúdalo. Pápež Ján XXIII. dal preskúmať „oprávnenia“ mnohých svätcov. Pritom vysvitlo, že rytier menom Juraj (Georgios) vlastne nikdy nežil, že s ním spájaná legenda je literárnym výmyslom. Vymyslená bola aj princezná Margaréta, ktorú údajne Juraj zachránil pred mnohohlavým drakom. A tak už dnes ani Juraj, ani Margaréta v zozname svätcov nefigurujú. Deň s menom Juraj však v kalendári zostal. Dnes sa s ním spája akcia, pri ktorej si Bratislavčania môžu prezrieť zariadenia samosprávy a bez predchádzajúceho ohlásenia hovoriť s primátorom.

Na dvore Primaciálneho paláca pripomína legendu o hrdinskom čine (dnes už nie svätého) Juraja súsošie fontány. Rytier Juraj sediac na koni kopijou bojuje s trojhlavým drakom. Súsošie v dezolátnom stave daroval mestu roku 1929 tunajší obchodník pán Rudolf Wahl. Predtým sa nachádzalo na jeho pozemku v priestore medzi Vajanského nábrežím, Kúpeľnou ulicou, Grösslingovou ulicou a budovou Univerzity Komenského. V súkromnom majetku sa zachovala fotografia súsošia z obdobia po roku 1920. Bolo už vtedy veľmi poškodené, ani jedna z dračích hláv nejestvovala. Tie dnešné sú vydarenou rekonštrukciou sochára Aloisa Rigeleho.

Predpokladalo sa, že súsošie bolo pôvodne súčasťou niektorej z fontán v parku letného arcibiskupského paláca (teraz úrad vlády). V zachovaných veľmi detailných popisoch tamojších fontán však nie je zmienka o svätom Jurajovi, ani napriek tomu, že zakladateľom parku v 17. storočí bol arcibiskup Juraj (Georg) Lippay a mohol vzdať zriadením fontány hold svojmu osobnému patrónovi. Za hradbami mesta bolo však v 17. a v 18. storočí viacero záhrad s fontánami, ktorých majitelia niesli meno Georg - Juraj. Spomenúť možno park grófa Georga Erdödyho nad terajšou Štefánikovou ulicou. Jeho terasy a jeho sochárska výzdoba zanikli, dodnes však v prestavanej forme ako obytný dom stojí záhradný pavilón z 18. storočia, ktorý býval vyzdobený freskami slávneho rakúskeho maliara Maulbertscha. Popis jednotlivých sôch a súsoší na terasách nie je známy, hoci sa vie, kto kamenné sochy tesal.

V priestore pri Dunaji, na mieste dnešného parkoviska za budovou Univerzity Komenského, stával do 40. rokov 20. storočia majer a záhradný palác grófa Georga Apponyiho. O vzhľade, rozsahu či možnej sochárskej výzdobe priľahlej záhrady nie sme informovaní. Určite však nie náhodou objavil pán Wahl poškodené súsošie na svojom pozemku.

V roku 1988 postavili v parku pri bývalej letnej rezidencii arcibiskupa novú budovu vlády. Neďaleko nej umiestnili odliatok súsošia z nádvoria Primaciálneho paláca. Býval však originál skutočne v parku pri letnej rezidencii arcibiskupa?