Aké vlastne boli Hubertove domy a ich okolie

Hubertove domy tvorilo sedem blokov jednoposchodových domov, zostavených do veľkého štvorca. V rohoch štvorca boli štyri najväčšie bloky v tvare písmena „L“.

Dva rovné bloky tvorili spojnice medzi krátkymi ramenami týchto blokov. Medzi každým blokom domov bola väčšia medzera. V jednej medzere bola veľká vstupná brána pre konské povozy a autá, v druhej bol vysoký plot a malá bránka, ktorá bola jediným vchodom pre peších do kolónie. To bolo smerom na Mlynské nivy.

Ostatné prieluky boli zatvorené vysokými plotmi z latiek so zamknutými bránkami, lebo viedli do bočnej uličky a do priľahlých poľnohospodárskych pozemkov. Týchto šesť blokov uzatváralo veľký dvor, v strede ktorého bol štvorcový dom a okolo neho rástli skoro na celom dvore staré vysoké lipy. Tvorili porast skoro ako les. Tento „lesík“ bol  okolo okrajových blokov lemovaný voľným pásom, ktorý slúžil ako cesta. Zaujímavejšie však bolo bezprostredné okolie Hubertovej kolónie.

Zastavaná bola iba štvrtina z celkovej plochy pozemku pána Huberta. Polovica plochy boli polia, kde na severnej strane  pri kasárňach boli vysadené čerešne. Staré veľké stromy boli ideálne na lezenie. Na čerešne, pozdĺž plota nadväzoval vysoký a dlhý prístrešok bez bočných stien. Bol určený na skladovanie slamy a hospodárskych strojov.

Pre nás chlapcov bola najzaujímavejšia posledná štvrtina pozemku, ktorá priliehala k zastavanej časti. Bola to divočina. Kedysi sem navážali stavebný materiál z búračiek domov a zrušeného cintorína. Navážky boli robené živelne. Niekde boli navŕšené vysoké kopy materiálu, niekde temer nič. Celé to zarástlo krovinami a aj stromami. Prevažovala baza čierna, ktorú domáci volali „hular“. Z čiernych plodov varili lekvár a z kvetov dorábali akési „víno“. Celá plocha poskytovala ideálne skrýše pre naše vojnové výpravy, alebo na schovávačky a iné hry.

Milan Ružička
(Pokračovanie nabudúce.)

Chlapci z predmestia