Aké bolo bratislavské predmestie

Predmestie, ktoré sa rozprestieralo okolo Mlynských nív až po dunajský prístav, oddeľovala od mesta železnica, ktorá viedla od Nákladného nádražia (dnes je tam nová tržnica), cez Filiálne alebo Novomestské nádražie (dnes tam stojí mrakodrap VÚB), pozdĺž tovární cez Starý most, do Petržalky.

Dnes už ani táto železnica nejestvuje, tak ako nejestvuje násyp pozdĺž Dostojevského radu a premostenie teraz už Pribinovej ulice. Popri železnici sa tiahla ulica Vuka Karadžiča, na ktorú nadväzoval Dostojevského rad. Smerom do mesta sa rozprestierala okrajová štvrť okolo Grösslingovej, Dunajskej a Cintorínskej ulice s priľahlým Ondrejským cintorínom a Medickou záhradou. Mlynské nivy, spolu s Vrbovou, neskôr Gutenbergovou a teraz Páričkovou ulicou, boli pokračovaním Dunajskej ulice.

Na predmestí okolo Mlynských nív, najmä smerom k Dunaju, boli väčšinou továrne, sklady a voľné zväčša nevyužívané plochy. Na sever, smerom ku Karpatom, sa až temer po Záhradnícku ulicu, rozprestierali polia. Obhospodarovali ich väčšinou Bulhari, ktorí pestovali zeleninu. Pôda tu bola dobrá, pretože to bola kedysi dunajská niva. Do tejto, z hľadiska využívania, často rozporuplnej mozaiky, boli včlenené ostrovy, v ktorých sa usídlili ľudia. Boli to prevažne zamestnanci okolitých podnikov a skladov. Tvorili uzatvorené komunity, kolónie dislokované do rôznych častí predmestia.

Jadro predmestia tvorili dve kolónie s prevažne robotníckymi rodinami, zväčša národnostne zmiešané. Bola to typická „prešpurácka“ zostava: Nemci, Maďari, Slováci, prípadne Česi. Plochy medzi objektmi tovární, prevádzok, skladov a kolónii, boli postupne osídľované majetnejšími úradníckymi alebo podnikateľskými rodinami, ktoré si tam stavali rodinné domčeky. To bola časť smerom k terajšiemu centrálnemu trhovisku a ohraničovala ju Miletičova ulica.

Robotnícke kolónie stavali majitelia tovární zväčša pre svojich zamestnancov a podľa nich boli tiež pomenované. Boli to už spomínané Hubertove domy a potom ešte Klingerova kolónia, ktorá už susedila s prístavom a fabrikami. V tejto predmestskej štvrti to bola napríklad Káblovka, Gumonka, Cvernovka, Apolka a iné.

Smerom do mesta bol rozsiahly areál vojenských skladov, strážený vojakmi, za nimi bolo Novomestské nádražie. Mlynské nivy sa kedysi končili v Mlynskom rameni (Malomligeti) Dunaja. Neskôr bola táto ulica slepo zakončená za Plynárenskou ulicou. Na Mlynské nivy nadväzovala nebadanou odbočkou Prievozská cesta, ktorá sa tiež volala kedysi Feribská, alebo Oberuferská cesta. Viedla do Prievozu, ktorý sa tiež nazýval Feriba (asi od termínu ferri boot - Die Fähre, prevoz), ale tiež Oberufer, čiže Horný breh. Smerom na sever bol areál kasární a za nimi boli už polia.

Milan Ružička
(Pokračovanie nabudúce.)

Chlapci z predmestia