Zlodeji v stredovekom Prešporku: Za krádež vyhostenie z mesta na 100 a 1 rok, ale aj poprava

Najmä pred letom zvykne polícia varovať, že s dovolenkami sa zároveň začína sezóna vreckárov, často ide o organizované skupiny cudzincov. A fakt je, že aj v stredovekom Prešporku žili v podstate rovnakí ľudia ako dnes, kradli, smilnili či vraždili. Núdza nebola ani o zlodejov z cudziny, napríklad najväčší prešporský jarmok ich prilákal až z Viedne. Vybrali sme niekoľko zaujímavostí z knihy Vladimíra Segeša o kriminalite a justícii spred pár storočí.

Medzi najpočetnejšie kauzy, ktoré riešili stredoveké súdy vrátane prešporského, patrili delikty proti majetku ako lúpeže, krádeže, podvody či falšovanie. Vôbec najstaršia kriminálna kauza zaznamenaná do prvej zápisnice mestskej rady Prešporka, čiže mestského radného protokolu s názvom Protocollum actionale, sa týkala hráča s kockami Petra Czetswassera.

Hra v kocky si v stredoveku získala v širokých ľudových vrstvách azda najväčšiu obľubu, dalo sa s nimi hrať v krčmách či hostincoch, ale aj vonku na rínku, na uliciach či v podlubiach domov. Vábivosť kociek umocňovala možnosť veľkej výhry, čo bolo súčasne príčinou toho, že sa kocky pribrusovali a rozlične upravovali. V rukách falošných hráčov a šikovných klamárov boli nástrojom na okrádanie dôverčivých či neskúsených záujemcov o hru.

Prípad Petra Czetswassera prerokoval prešporský mestský súd v pondelok po sviatku sv. Lucie, čiže 15. decembra roku 1404. Peter sa previnil tým, že ako hráč s kockami „nečestne oklamal a okradol dobrých ľudí“. Ďalej sa uvádza, že „v týchto nepoctivostiach bol ozajstným majstrom, takže by si zaslúžil smrť. Vzhľadom na to, že tento Peter Czetswasser sa priženil medzi zbožných ľudí a bol nimi vedený k veľkej milosrdnosti, bolo mu podľa práva umožnené, aby sa polepšil a aby už nikdy nepáchal podobné zlovoľnosti.“.

Prešporský súd predpokladal aj očakával nápravu, ale keď sa presvedčil, že „menovaný naďalej majstruje s kockami dňom i nocou na úkor dobrých a cnostných ľudí... bolo by ho treba popraviť.“ Ako to však neraz býva, Petrovi sa dostalo vplyvného protežanta, ktorým bola ctihodná a urodzená manželka prešporského župana a hradného pána Šmiela z Lichtenburgu a Bitova. Nevedno, čím si Peter vyslúžil jej priazeň, no napokon ho potrestali tak, že „sto a jeden rok nesmie prísť do mesta Prešporka ani k nemu, a to na tri míle.“

​Najpočetnejšiu kategóriu zlodejov v stredovekom Prešporku tvorili jarmoční zlodeji. V ruchu, zmätku a tlačenici jarmoku či trhu sa dokázali zmocniť množstva tovaru. Najčastejšie kradli súkno, oblečenie, obuv, remeselnícke výrobky či náradie, a v neposlednom rade aj ovocie alebo zeleninu. Veľmi výnosné bolo odrezávanie mešcov s peniazmi, ktoré sa nosili zavesené na opaskoch. Na takéto krádeže sa však odhodlali iba zlodeji, ktorí mali mimoriadnu zručnosť a dlhodobý cvik.

Jarmoční zlodeji to však nemali ľahké. Predstavitelia mesta im totiž oddávna venovali zvýšenú pozornosť. Viedla sa napríklad evidencia dolapených zlodejov, zapisovali sa ich mená a charakteristické črty. Pri spisovaní podozrivých si okolité mestá navzájom poskytovali informáciu o ľuďoch z podsvetia.

Prvá zachovaný písomný zoznam jarmočných zlodejov v Prešporku nie je síce presne datovaný, no podľa ostatných záznamov v najstaršom súdnom protokole Achtbuchu možno usúdiť, že pochádza z obdobia okolo roku 1437.

Mená a opisy jarmočných zlodejov sa zvyčajne vyhlasovali aj verejne, a to najmä v súvislosti s najväčším prešporským jarmokom, ktorý sa konal týždeň pred dňom sv. Vavrinca 10. augusta a týždeň po ňom. Preklad po nemecky písaného úradného záznamu nám priam plasticky približuje panoptikum jednotlivých prototypov podsvetia.

„Registrovaní zlodeji a zlodejky, ktorí zvyčajne postávajú všade na jarmokoch. Item. Po prvé istá Nessová, ktorú odsúdili vo Viedni...“ Tá pred popravou udala mnohých ďalších zlodejov, predovšetkým svojho druha Václava z Obernbergu, ktorého tiež popravili. Zoznam uzatvára istý Stutfaul, chodiaci o barlách, a tiež Toník Kúpeľník.

Pozoruhodné je, že v 19-člennom zlodejskom panoptiku sú v nezvyčajne vysokom počte zastúpené ženy. Ďalej je zaujímavé, že všetky uvedené osoby mali domovskú príslušnosť v susednom Rakúsku a že v iných súdnych písomnostiach starého Prešporka sa nespomínajú. Buď ich medzičasom chytili, alebo si azda dali pozor a jarmokom v našom meste sa radšej vyhli.

(bn)

Spracované podľa knihy Vladimíra Segeša Kriminalita a justícia v stredovekom Prešporku, Vydavateľstvo Marenčin PT (so súhlasom vydavateľstva).