Radničná veža mala svietiaci ciferník

V minulosti neboli ľudia natoľko nútení orientovať sa presným časom. Čas určovali približne podľa polohy slnka na oblohe. Všetci sa snažili využívať čas denného svetla čo najefektívnejšie.

Mnohí vstávali ešte pred východom slnka a pracovali, kým im to svetlo dovoľovalo. V stredovekom meste sa ľudia veľmi netrápili otázkou „koľko je hodín“. Presné určenie bolo potrebné najmä pri dodržiavaní času modlenia a pri cirkevných obradoch. Kňaz musel byť vždy presný. Presní mali byť aj členovia mestskej rady.

Málokto si mohol dovoliť mať vlastné hodiny. Od stredoveku bývalo zvykom umiestňovať hodiny na vežiach a na fasádach radníc. Najstaršia nám známa zmienka o slnečných hodinách na veži prešporskej radnice je z roku 1550. Neznamená to však, že by prv na radnici nijaké hodiny neboli. Mechanické boli určite v radnej sieni, a podľa tých mohol trubač či zvonár oznamovať presný čas obyvateľstvu. Mechanické hodiny sa však obyčajne nevyznačovali mimoriadnou presnosťou.

Oveľa presnejšie boli dobre skonštruované slnečné hodiny, tie však boli použiteľné, len ak svietilo slnko. Čas sa dal odčítať na maľovanej stupnici podľa tieňa, ktorý na stupnicu vrhal slnkom osvetlený kovový ukazovateľ (gnomon). Presné slnečné hodiny museli mať viacero stupníc (ciferníkov), lebo os otáčania Zeme okolo slnka je v každom mesiaci roka inak naklonená, slnečné lúče dopadajú na Zem vždy pod iným uhlom.

Na veži radnice boli namaľované troje slnečné hodiny. Tie na východnej stene sa dali použiť od východu slnka do poludnia. Hodiny na južnej stene bývali slnkom osvetlené okolo poludnia, na západnej stene boli použiteľné od poludnia do západu. Keďže severná stena objektu nie je nikdy oslnená, nedá sa pre slnečné hodiny použiť. Na veži radnice však možno už vtedy boli aj mechanické hodiny. V roku 1578 dalo mesto namaľovať nový ciferník. Podľa veduty mesta z obdobia okolo roku 1593 sa dá usudzovať, že kruhové ciferníky mechanických hodín boli na všetkých štyroch stranách veže.

V niektorých stredoeurópskych mestách si dovolili v stredoveku inštalovať veľmi nákladné astronomické hodiny - horológiá (Praha, Olomouc). Prešporok sa uspokojil s inštalovaním otáčavej medenej gule s namaľovanými mesačnými fázami, za maľovanie ktorej zaplatili Hansovi Finkenovi v roku 1588. Bol to skutočný prepych, lebo zariadenie nemalo vlastne nijaké praktické použitie. Je dodnes zachované a funkčné v otvore nad ochodzou veže pod ciferníkom hodín.

V roku 1733 vežu opravovali a celú jej fasádu upravili v barokovom slohu. Neznámy maliar vtedy namaľoval na západnú fasádu vo výške štvrtého nadzemného podlažia nové slnečné hodiny. Nimi bolo možné regulovať a kontrolovať chod vežových hodín. Keď maľbu zničil čas a poveternostné podmienky, zistilo sa na jej mieste zamurované pôvodné gotické okienko, dnes viditeľné nad mestským znakom.

Nad maľovanými slnečnými hodinami bývalo na vyššom poschodí veľké okno. Po roku 1860 ho v dolnej časti čiastočne zamurovali. Do ponechaného kruhového otvoru vložili nový ciferník. Bol zo skla a zozadu sa dal vo večerných a nočných hodinách osvetľovať plynovými horákmi. Svietiplyn dodávala v roku 1855 vybudovaná mestská plynáreň. Svietiace hodiny boli vtedy raritou a atrakciou mesta. Otvorené plynové horáky však znamenali stále nebezpečenstvo požiaru. Svietiaci ciferník už pred sto rokmi z veže zmizol. Deformované barokové okno však ešte stále čaká na obnovu pôvodného barokového stavu.

Štefan Holčík

FOTO - Oto Limpus