Spomienkový album 09/2001

Máriu Teréziu korunovali v prešporskom Chráme svätého Martina korunou uhorských kráľov ako Máriu II. v roku 1741. Uhorsko bolo vo veľmi ťažkej finančnej situácii. Trvalo viac ako 20 rokov, kým si krajina a panovníčka mohli dovoliť obnoviť a rozšíriť panovnícke sídlo.

Starý kráľovský palác z 15.storočia bol dávno nemoderný. Ani napriek viacerým prestavbám sa v ňom nedalo bývať. Palác mal byť aj rezidenciou miestodržiteľa, zaťa kráľovnej. Nový palác, menší ako Starý, ale veľmi komfortný a príjemný, mal vlastné schodište, vykurovanie, kanalizáciu, záhradnú sálu na prízemí.

Projekt naň vypracoval Franz Anton Hillebrandt, ktorý prišiel z Viedne a pôsobil tu dve desaťročia ako architekt Kráľovskej uhorskej dvorskej komory. Projektoval aj prestavbu Letného paláca arcibiskupov, stavbu letného sídla grófa Antona Grassalkovicha, prestavbu starých meštianskych domov na palác grófa Erdödyho a ďalšie stavby v meste aj na jeho širšom okolí.

Vo Viedni sa zachovali inventáre a popisy zariadenia jednotlivých miestností v Novom paláci, kde mala byt Mária Terézia, ako aj jej dcéra Mária Christina s manželom Albertom, sasko-tešínskym kniežaťom. Žili tu až do roku 1780. Po ich odchode používal oba paláce Generálny kňazský seminár, potom v nich bola kasáreň. Požiar v roku 1811 zničil Starý aj Nový palác. Kvalitný stavebný materiál Nového paláca, ktorý sa neskôr v literatúre začal označovať vymysleným nesprávnym názvom Tereziánum, použili po jeho rozobratí na iných miestach.

Dnes už na existenciu Nového paláca upomína len niekoľko nerovností na východnej fasáde Starého paláca. Nie je však vylúčené, že sa raz aj rekonštruovaný Nový palác objaví na svojom pôvodnom mieste rovnako ako práve dokončená rekonštruovaná budova z obdobia Márie Terézie na západnej terase Hradu. Aj tú projektoval F. A. Hillebrandt.

Štefan Holčík
FOTO - archív a Vladimír Mišauer