Zdroj: bitkaobratislavu.sk
Hoci stavovské povstania väčšinou vznikali ďaleko od Bratislavy, vtedajšej metropoly Uhorského kráľovstva, vojenské dianie mesto neobchádzalo. Všetky povstalecké výpravy totiž smerovali k Viedni ako sídlu Habsburgovcov, proti ktorým boli namierené. Vojnové útrapy Bratislava pocítila už v roku 1605, počas prvého povstania vedeného Štefanom Bočkajom, keď povstalci vydrancovali a obsadili jej predmestia. To najhoršie však mesto ešte len čakalo.
V lete roku 1619 sa do čela nového stavovského povstania postavilo sedmohradské knieža Gabriel Betlen, ktorý vpadol na územie dnešného východného Slovenska. Vzápätí obsadil Košice, kde bol vyhlásený za hlavu Uhorského kráľovstva a ochrancu jeho nekatolíckeho obyvateľstva. O niekoľko týždňov neskôr sa objavil pred bratislavskými hradbami. Na obranu mesta bol z Viedne vyslaný zbor asi 2 000 cisárskych vojakov pod velením generála Rudolfa Tiefenbacha, ktorý sa opevnil v predmestí na brehu Dunaja. Betlen rozhodol na nepriateľa zaútočiť ráno 14. októbra.
Po prudkej vzájomnej streľbe povstalci napadli cisárske vojsko z dvoch strán a zmocnili sa jeho pozícií. Generál Tiefenbach rozkázal hodiť delá do rieky a so zvyškom vojska ustúpil za Dunaj. V ten istý deň Betlen vtiahol do mesta a zaútočil na Bratislavský hrad. Bránil ho samotný palatín Žigmund Forgáč, ktorý ale nedokázal vzdorovať opakovaným útokom. Hrad spolu so svätoštefanskou korunou, ktorou boli korunovaní uhorskí králi, tak nakoniec musel Betlenovi vydať. Víťazstvo malo pre povstalcov veľký význam, keďže im otvorilo cestu k Viedni. Cisár Ferdinand II. a viacerí dôležití príslušníci dvora opustili svoje sídla.
Napriek počiatočnej výhodnej situácii sa Betlenovi, ktorý sa spojil s vojskom vzbúrených českých stavov, napokon Viedeň dobyť nepodarilo. V auguste 1620 bol v Banskej Bystrici zvolený za uhorského kráľa. Korunovať sa však nedal, pretože si chcel ponechať otvorené zadné dvierka pre prípad rokovania s Viedňou. Cisár Ferdinand II. následne prešiel do protiútoku a v októbri 1620 vyslal vojsko pod velením generála Henricha Dampierra, aby sa zmocnilo Bratislavy. Tento pokus sa však skončil neúspechom. Samotný generál Dampierre padol do zajatia a bol popravený. Ďalší útok cisárskych vojsk na Bratislavu viedol generál Karol Bonaventura Buquoy. Ten po ťažkých bojoch v máji 1621 konečne dobyl mesto aj Bratislavský hrad.
Betlen čoskoro zorganizoval povstalcov a s 15 000 vojakmi Bratislavu opäť obkľúčil. Po neúspešných útokoch sa rozhodol mesto vyhladovať. Obrancom v poslednej chvíli prišli na pomoc jednotky cisárskej armády, ktoré sa s povstalcami stretli v rozhodujúcej bitke pri Michalskej bráne. Cisár Ferdinand II. krátko nato uzavrel s Betlenom, ktorý vrátil uhorskú korunu, mier. Pokoj zbraní však nemal dlhé trvanie. Obyvatelia Bratislavy prežívali aj nasledujúce desaťročia vo víre stavovských povstaní. Jedno z najťažších období v dejinách mesta ukončil až satumarský mier v roku 1711.
Mgr. Matej Čapo