Vianočné trhy v Bratislave nikdy nebývali

30.11.2006
0
Páčil sa vám článok?

Hlavné námestie sa vyvinulo v priebehu 14. storočia ako centrálne trhovisko vtedy ešte veľmi mladého mesta. Vytýčili ho na rovinke neďaleko hlavného toku Dunaja a blízko križovatky dôležitých obchodných ciest.

Okolo mesta sa vtedy ešte stále stavalo kamenné opevnenie. Okolo trhoviska si zabezpečili pozemky na výstavbu domov najbohatší mešťania. Jednotlivé domy boli od seba navzájom oddelené dvormi a úzkymi medzierkami, ktoré mali zabrániť rozšíreniu možného požiaru. Viacerí mešťania si pri domoch postavili aj 4-5 podlaží vysoké kamenné veže. Tie slúžili ako skladištia vzácneho tovaru a v prípade požiaru či nepriateľského vpádu mohli slúžiť celej rodine ako posledné útočište.

Už v najstarších privilégiách sa občanom mesta povoľuje jeden deň v týždni zadržiavať trh. Od 15. storočia bola tým dňom streda. Výročný trh sa mal konať na sviatok svätého Laurinca. Trh sa začínal sedem dní pred sviatkom a končil sa v siedmy deň po sviatku, trval teda 15 dní. Od roku 1384 smelo mesto organizovať ďalší výročný trh, a to v pôstnom období. V roku 1474 povolil Matej Korvín tretí výročný trh - svätomichalský. Ten sa konal na priestranstve pred Michalskou bránou.

V 19. storočí sa trhy z centra mesta premiestnili na rozsiahle námestia za mestským opevnením (napr. terajšie Námestie SNP). Na prelome 19. a 20. storočia Hlavné námestie premenili na park. V redukovanej a zmenenej podobe sa trhy na Hlavné námestie vrátili až po jeho pamiatkovej obnove v roku 1993. Do toho roku sa v Prešporku ani v Bratislave vianočné trhy nikdy nekonali. V stredoveku malo len málo miest privilégium organizovať trhy pred Vianocami. V Nemecku to bolo napríklad mesto Norimberg. Tam sa tradícia vianočných trhov udržala po stáročia.

Do polovice 19. storočia nebol na našom území ani rozšírený zvyk ozdobovať ihličnatý strom ako vianočný stromček. Aj tento zvyk sa sem preniesol z Nemecka. Vianočný stromček pred Starou radnicou dnes stojí približne na mieste, kde stávala v stredoveku šibenica a v 18. storočí stĺp hanby (pranier).

Štefan Holčík
FOTO - Valér Merčák

Páčil sa vám článok?