Kaplnka bola miestom poslednej rozlúčky

V šesťdesiatych rokoch 19. storočia sa intenzívne upravovali všetky cintoríny, kam občania vtedajšieho mesta pochovávali svojich zosnulých.

Novozaložené časti cintorínov sa začínali podobať parkom, vznikali nové ohrady, stavali sa kaplnky a rozlúčkové siene.

Katolícke cintoríny - Ondrejský, Mikulášsky a Blumentálsky - dostali kaplnky s vežami, na evanjelických pri Kozej bráne a na Blumentáli postavili jednoduchšie kaplnky bez veží, na židovskom cintoríne pri ceste do Devína rozlúčkovú sieň. Skoro všetky nové stavby, ako aj márnice, domy pre hrobárov či arkádovú stavbu pri hrobke baróna Jeszenáka na cintoríne pri Kozej bráne postavili podľa projektov Ignáca Feiglera.

Kaplnky na kresťanských cintorínoch obsahovali v suterénoch kryptové miesta prístupné zvonka. Jednotlivé rodiny si takéto miesta „predplatili“ tým, že prispeli na výstavbu kaplnky. Takýmto spôsobom sa podarilo financovanie stavieb značne zjednodušiť.

Kaplnka pri Kozej bráne nebola postavená pri skutočnom vchode na cintorín. Miesto pre ňu vybrali pri obvode cintorína zo strany Palisád, ktoré ešte vtedy neboli zastavané. Jednoduchý halový priestor kaplnky bol zariadený mimoriadne striedmo. Ozdobný bol len liatinový luster a veľký kríž za oltárom. Biely interiér pôsobil slávnostne a elegantne súčasne, čierna farba sa obmedzovala na detaily oltára a oltárneho kríža. Kaplnka bola miestom rozlúčky s mnohými významnými osobnosťami. Odtiaľto pochovávali napríklad aj spisovateľa Janka Jesenského.

Koncom 60. rokov 20. storočia vtedy už storočnú kaplnku získala ako náhradu za zbúranú modlitebňu na Vysokej ulici Bratská jednota baptistov. Interiér čiastočne prebudovali a dnes už len zďaleka pripomína pôvodný Feiglerov projekt.

Štefan Holčík
FOTO - Oto Limpus