Dom, ktorý mal dvojo slnečných hodín

S Primaciálnym palácom priamo susedí dom na Uršulínskej ulici číslo 6 (pôvodne číslo 10). Až počas rekonštrukcie koncom 80. rokov ho spojili s palácom a v miestnostiach na druhom poschodí vybudovali zázemie k Zrkadlovej sieni.

Dom s fasádou z obdobia okolo roku 1840, ktorá je pravdepodobne dielom Ignáca Feiglera, okoloidúcich neupútava, ale turisti veľmi často prechádzajú jeho nádvorím. Pred asi pätnástimi rokmi obnovená renesančná arkáda na severnej strane nádvoria mnohým pripomína Taliansko.

Dátum 1650 nad arkádou neznamená, že vtedy ju postavili, ale že vtedy dom dôkladne opravili. Arkáda je z druhej polovice 16. storočia. Vtedy prestavovali starý stredoveký dom, z ktorého časť je dodnes zachovaná v suteréne a na prízemí. Aj časť fontány na nádvorí, skupina štyroch cikajúcich chlapcov, je zo 16. storočia a pôvodne bola súčasťou Maximiliánovej fontány na Hlavnom námestí.

Na konci 17. storočia namaľovali na západnú a na východnú dvornú fasádu vo výške druhého poschodia slnečné hodiny. Jedny ukazovali čas predpoludním, druhé popoludní. Obidve maľby sa, ale bez ukazovateľov, zachovali. Avšak tá, na ktorej sa dali odčítať hodiny popoludní, je od 18. storočia zakrytá pristavanou chodbou.

V 17. a v 18. storočí býval pôvodne meštiansky dom postupne sídlom viacerých šľachtických rodín. V druhej polovici 18. storočia patril objekt grófskej rodine Starhembergovcov. Kardinál prímas Batthyany ho od nich údajne chcel kúpiť, aby aj na jeho miesto rozšíril arcibiskupskú rezidenciu, ale susedia mu odmietli svoj palác predať. Okolo roku 1840 dom znovu prestavali. Na prvom poschodí nad novým podbráním zriadili rozľahlú spoločenskú miestnosť, v ktorej sa čiastočne zachovala maľovaná výzdoba stien a plafóna.

Zvláštnosťou je, že pri stavbe Primaciálneho paláca vynechali pri obvodových múroch susedného domu Uršulínska 6 úzke medzery, ktoré mali zabrániť preneseniu prípadného požiaru z domu na arcibiskupov palác a súčasne boli „jarkami“, ktoré mali odvádzať dažďovú vodu.

Kamenné ostenie brány do domu zo strany ulice je ozdobené mramorovou kartušou, v ktorej je umiestnená neskoršia platňa s monogramom MR. Je to monogram advokáta Dr. Rudolfa Müllera, ktorý vlastnil dom a býval v ňom v prvej štvrtine 20. storočia. Teraz je aj tento dom sídlom Magistrátu mesta Bratislavy.

Štefan Holčík
FOTO - Oto Limpus