Bratislava voňala pečivom aj parfumami

Dva razy v týždni sme chodili na návštevu k starým rodičom do Petržalky, ktorá sa ešte vtedy volala Engerau. Starý otec tam bol praktickým lekárom. Ak sme nešli po moste, lebo sme tam chceli byť pohodlnejšie a rýchlejšie, previezli sme sa propelerom. Plavba trvala len chvíľku, potom zazvonil zvonec, loď pristála a už sme sa po mostíku ponáhľali na breh.

Cestička do parku, ktorý sa vtedy ešte volal Aupark, viedla popri hostinci Leberfinger. Tam nádherne rozváňala hovädzia polievka, a to až tak intenzívne, že ešte aj po sedemdesiatich rokoch cítim jej vôňu. Aj vôňa datlí, fíg, ananásov a pomarančov, ktorá prenikala z obchodu s južným ovocím pána Cossa, bola pre čuch nezabudnuteľným zážitkom. Na Schöndorfskej, teraz Obchodnej ulici, blízko nárožia Drevenej, som sa veľmi rád prechádzal. Nikdy som si nemohol dovoliť nič z týchto zvádzajúcich tovarov. Muselo mi stačiť vdychovať tú čarokrásnu vôňu, ktorá pripomínala nám neznáme exotické krajiny.

Ak sme šli na už nejestvujúci Zuckermandl, museli sme prejsť okolo kasárne s pekárňou na úpätí Hradného vrchu. Kasáreň a celá štvrť pri nej sa medzičasom stali obeťou modernizácie mesta. Vo vojenskej pekárni - ako často som len chodil okolo nej! - sa piekol chlieb pre vojenské posádky v meste. Veľmi rád som sa pozeral, ako ho nakladali pred rozvozom do kasární. Dobre som si zapamätal korenistú vôňu čerstvo upečeného ešte horúceho chleba.

V lete sme sa chodili kúpať pešo cez most na kúpalisko na dunajskom brehu, ktoré sa vtedy trochu nadnesene volalo Lido. Prechádzali sme pritom okolo kolónie veľmi chudobných chatrčí pozbíjaných z rôznych dosák. Sídlisko sa volalo Elysium. Potom sme prešli kúskom lužného lesa s názvom Auliesl a už sme boli na kúpalisku. Tam nám nošteky hneď podráždila vôňa petúnií fialovej farby, ktoré boli veľmi husto nasadené do drevených bedničiek. Bola to veľmi intenzívna sladkastá vôňa. Vždy, keď zacítim vôňu petúnií, objaví sa pred mojím zrakom Lido, náš otec, ja a môj mladší brat, chlapci vo veku 3 a 5 rokov, ako sa kúpeme v Dunaji.

Museli sme žiť veľmi skromne. Najviac na sebe šetrila naša mama. Jediný luxus, ktorý si občas dovolila, bola kolínska voda značka Scherk, ktorú si dávala naliať do okrúhlej fľaštičky. Veľmi rád som s ňou chodil do parfumerie Umlauf na Laurinskej ulici naproti papiernictvu Holderer. Tam to voňalo všetkými možnými voňavkami. No nefascinovali ma iba všetky tie nádherné vône. Fascinoval ma aj pohľad na pána Umlaufa. Mal totiž jedno líce - pravdepodobne od narodenia - také deformované, že vyzeral, ako by mal stále v ústach na tej strane pingpongovú loptičku.

Blížil sa Deň matiek. Moje úspory boli malé, ale rád by som mame niečo kúpil. Tak som počítal a počítal. Najradšej by som kúpil punčovú tortu za desať korún, aká bola vyložená vo výklade firmy Schindler und Jedlin na Ventúrskej ulici. Na to mi však financie nestačili. Dostal som nápad: na kvetinovom trhu na Kamennom námestí som kúpil za dve koruny velikánsku a silne voňajúcu kyticu orgovánu. Odvtedy vždy, keď cítim vôňu orgovánu, myslím na punčovú tortu....

Dr. Otto Steckelhuber (autor, nar. 1925, žije v USA)
Z nemeckého originálu preložil a upravil Štefan Holčík