• História
  • 28.02.2018 18:40

Vedeli ste, že Kozia ulica nesie svoj názov už od roku 1379? Boli sme na prednáške Pamäti mesta Bratislavy

0 0
Zdroj: FB

Múzeum mesta Bratislavy spolu s ďalšími pamäťovými inštitúciami, vedeckými organizáciami a súkromnými zberateľmi spoluvytvára komplexný pamäťový portál pre dejiny Bratislavy – www.PamMap.sk. Ide o unikátny projekt, ktorý prepája bežných obyvateľov Bratislavy s odborníkmi – historikmi, múzejníkmi či archivármi.

Naša redakcia sa včera zúčastnila prednášky, na ktorej predstavil unikátny pamäťový portál o histórii Bratislavy jeho zakladateľ Juraj Šedivý z Filozofickej fakulty UK a Ján Vyhnánek z OZ Bratislavské rožky, kde porozprávali o zaujímavých nálezoch z Bratislavy a historických pokladoch neustále narastajúcej zbierky.

V úvode prednášky prišiel zúčastnených osobne privítať aj primátor Ivo Nesrovnal, ktorý sa priznal, že pôvodne chcel byť historikom, lebo ho táto oblasť vždy zaujímala. História a hlavne história miest je podľa neho dôležitá, lebo podľa neho je Bratislava kľúčovým miestom, v ktorom sa v minulosti stretávali a striedali kultúry, národy, náboženstvá. Vyjadril poďakovanie ľuďom, ktorí sa na projekte a prednáškach podieľajú a zároveň podotkol, že aj mesto sa snaží pomáhať v tomto smere a participovať napríklad na opravách a reštitúciách pamiatok.

V prvej časti prednášky rozprával doc. Šedivý, historik z Filozofickej fakulty. Podľa neho sú v Bratislave miesta, ktoré si chceli v minulosti rôzne etniká, národy privlastniť alebo vyhlásiť za svoje. Napríklad týmto miestom je Devín, kde si „pamäť“ pripomínali rôzne skupiny a podľa panovania sa tam menili rôzne symboly.

Docent Juraj Šedivý:

Zdroj: Šedivý

​Napríklad hrad Devín, ktorý sa nachádza na strategickom mieste pri sútoku Dunaja a Moravy a kde sa od rímskych čias až po súčasnosť menili významní panovníci. Z dominantnej vojenskej stanice bolo najskôr veľkomoravské hradisko a od 13.storočia na tristo rokov hraničné opevnenie uhorského štátu.

Okrem miest majú svoju pamäť aj ulice. „Ulice majú stáročnú históriu. Najstarší zoznam Bratislavčanov datujeme v Mestskom archíve, kde je známy daňový register podľa ulíc, kde bývali. Je to jeden z najstarších dokladov o bratislavských uliciach, bolo to pred 650 rokmi," upresnil docent Šedivý. Niektoré zmenili svoj názov, iné nie. Koniec 18.storočia viedol k nacionalizmu. Vďaka nacionalizmu vznikli pamäťové inštitúcie ako múzeá, knižnice, ktoré dokazovali starobylosť národa. K prvému veľkému premenovaniu ulíc došlo v polovici 18.storočia. „Po maďarskej revolúcii v roku 1849, ktorá bola potlačená, bolo napríklad Hviezdoslavovo námestie premenované podľa víťazného generála, volalo sa Radetzkyplatz," povedal doc.Šedivý. Následne prebehla veľká vlna premenovaní po rakúsko-maďarskom vyrovnaní a všetky verejné priestory premenovali podľa Maďarov. 1918 vznikla ČSR a to znamenalo ďalšie premenovanie verejných priestranstiev. Premenovanie je spojené aj s vlnou komunizmu a posledné sa konalo v súvislosti s novembrovou revolúciou. Prvé pomenovania v stredoveku a novoveku boli určené podľa určitých geografických daností, boli neutrálne, bez ideologického zafarbenia. Napríklad ulica Krátka, Široká či iné. Napríklad Kozia ulica sa volala Kozia už v roku 1379 a od roku 1990 sa opäť vrátila k tomuto názvu.

Vývoj názvov Kozej ulice:

Zdroj: śedivý

​„Informácie o pamäťových inštitúciách a osobách získavame cez a snažíme sa združiť cez štátne a verejné inštitúcie rôzneho druhu čiže obrazové, písomné zložky, galérié, múzeá, knižnice a taktiež súkromných zberateľov. Výsledkom je komplexný pamäťový portál, z ktorého potom vyhľadávame relevantné informácie. Aby sme získali komplexné informácie a komplexný archív,“ priblížil vznik portálu Šedivý.

A ako to celé funguje? Na webe www.pammap.sk hore na lište je zložka Ako na to, kde sú základné informácie fungovania. V súčasnosti je tam uložených viac ako 7 000 pamäťových jednotiek prístupných online a cca 95 000 ďalších digitalizátov.

Zdroj: PamMap

​Celý pamäťový portál funguje na základe troch princípov, ktorými sú databáza, encyklopédia a historický atlas. Databáza filtruje cez rôzne filtre a výsledkom sú digitalizáty, ktorými si môžete pozrieť napríklad staré fotografie, je tiež možné si zoradiť predmety podľa času zostupne, takto môžete získať informácie napríklad o mestských častiach. Vyhľadávať môžete aj na základe tém, koho zaujíma napríklad téma bratislavskej MHD, môže si vyhľadať ako sa menili zastávky, s tým súvisiaca koľajová doprava alebo keď vás zaujíma téma etník, viete si pozrieť napríklad všetko, čo sa týka judaík. Celkovo je prístupných 16 tematických skupín, ktoré majú svoje podskupiny (poľnohospodárstvo, remeslá, doprava, šport, etniká atď.) Databáza je kombinovateľná, čiže filtre je možné si kombinovať, viete si navoliť fotografiu, oblasť záujmu (Staré Mesto), od konkrétneho fotografa a taktiež obdobie.

Funguje aj ako encyklopédia, keď si kliknete na Koziu ulicu zistíte komplexné informácie o tejto ulici, ktoré sa datujú.

Historický atlas znamená to, že si viete informácie pozrieť aj na mape či už súčasnej alebo historickej. Historickú mapu si viete preložiť cez súčasnú a porovnávať si pamiatky či ulice súčasné či minulé.

Zdroj: PamMap

​V druhej časti prednášky Ján Vyhnánek z OZ Bratislavské rožky priblížil zúčastneným pre neho najzaujímavejšie momenty, a s tým spojené príbehy, ktoré sú uložené v pamäťovom portáli.

Ján Vyhnánek počas prednášky:

Zdroj: abn

Max Pruger posledný súkromný majiteľ hotela Carlton, je to syn Heinricha Prugera, ktorý postavil Hotel Carlton:

Zdroj: abn

V Bratislave na Račianskej bola prvá fabrika na výrobu áut pôvodnej značky Mercedes:

Zdroj: abn

Súťaž v atletike na jednom z vtedajších športovísk na Tehelnom poli a jeden zo súťažiacich Emil Zátopek:

Zdroj: abn

Spartakiáda na Tehelnom poli:

Zdroj: PMB

​Trhovisko na Trnavskom mýte:

Zdroj: Šmotlák PMB

Ukrajinský cirkus na Trnavskom mýte:

Zdroj: Šmotlák PMB

​Cieľom je poskytnúť praktické informácie, ktoré sú nápomocné napríklad pri obnove pamiatok, reštitúciách, výskume. V budúcnosti je v pláne spolupráca so seniorcentrami a tiež strednými školami prostredníctvom učiteľov dejepisu. V tomto roku má v pláne pammap expandovať aj do iných miest a vytvoriť obdobnú databázu v niektorých väčších mestách napríklad Banskej Bystrici alebo v Košiciach.

Pre niektorých je cieľom zabaviť sa, pozrieť si zaujímavosti,  a pre tých skôr narodených, je to určite aj emotívna záležitosť, keď si vedia priblížiť v jednom celku minulosť,ako ju poznali.

Poslucháči počas prednášky:

Zdroj: abn

​(nikicuki)


Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania Bratislavských novín.