Z Prešporka sa odchádzalo aj s hubami

14.10.2016
0
Z prešporka sa odchádzalo aj s hubami - huby
Páčil sa vám článok?

Viedeň i Pešťbudín Prešporku závideli rínky. V hubárskej sezóne bývali obťažkané vyumývanou zeleninou a vylešteným ovocím, ale aj kopcami žltých kuriatok, pomarančovohlavých kozákov, pyšných dubákov, vábivých trsov podpňoviek, anízom voňajúcich pečiarok, ligotajúcich sa masliakov.

Z hľadiska gazdiniek nebol problém niečo vybrať a kúpiť. Problém mali skôr predavači, ako všetko predať, lebo nie všetky huby sa dali uchovať pekné a čerstvé do nasledujúceho dňa. Čo sa cez deň nepredalo, to sa v noci spracovalo. Huby sa zavárali do octových nálevov, uchovávali sa v soli, sušili, práškovali, údili, kvasili, vyrábali sa z nich rôzne pasty, kečupy a maškrty k mäsám.

Keď v neskorej jeseni čerstvé huby z pultov zmizli, podnikali návštevníci Prešporka nákupné výlety po krčmách a obchodíkoch. Prešporok bol chýrny nielen vínom, ale aj množstvom zavarených hubárskych špecialít. Takmer každý z Prešporka odchádzal s demižónom znamenitého vína v jednej a so sieťovkou hubárskych špecialít v druhej ruke. Nielen vínom, ale aj hubami robotní Prešporčania bohatli.

Keď otvorili uprostred mesta veľkú tržnicu, založil si v nej krámik aj istý pán Huba. V obchodíku celý rok predával huby pozávarané v sedemdecových fľašiach. Na každej z nich bol nalepený recept, čo urobiť a na čo použiť ich obsah. Predával špeciálne druhy zaváraných húb na hubovú kutľovicu, zemiakovú hubovicu, najrýchlejšiu hubovú omáčku. Spolu s hubovými práškami, kečupmi, pastami a inými pochutinami bol jeho sortiment taký unikátny, že Prešporské učené tovarišstvo hubárske ho vymenovalo za čestného predsedu a potvrdilo to ručne písaným a maľovaným dekrétom. Hrdo si ho vyvesil v kráme na obdiv celému Prešporku.

Peter Ševčovič
Z kuchyne starého Prešporka (krátené)

Páčil sa vám článok?