Jedálne lístky na hodoch sa neopakovali

Jedálne lístky na hodoch sa neopakovali - huby

V prešporských análoch odpočíva predpis na výrobu najchýrnejšieho jedu slávnej travičskej rodiny Borgiovcov. Jed v mŕtvych telách nezanecháva žiadne stopy. Číru usmrcujúcu tekutinu nevýraznej chuti vyrábali z výťažkov muchotrávky bielej a zelenej, hodvábnice veľkej, ihličia tisu a vňate bolehlavu. Žiaľ, nevedno, kto a pre koho predpis do Prešporka doniesol.

Ľudia sa jedovatosti húb boja dodnes. Urodzení nad nimi dlho ohŕňali nos ako nad „mäsom chudoby“. Šľachta nanajvýš zjedla hríbiky a rýdziky naložené v octe. Hubársky ošiaľ vypukol v strednej Európe až v devätnástom storočí. Prešporok bol jedným z prvých európskych miest, kde sa v klenutých pivniciach na substráte z konského trusu začali pestovať šampiňóny. Prvý záznam o nich je v dobovej tlači o sedem rokov starší ako prvý záznam o pestovaní pečiarok v podzemí Paríža.

Noviny Prešporčanov dokonca chválili, že svojou vynachádzavosťou vyriešili problém konského trusu v meste. Pestovatelia prešporských šampiňónov umne vypustili chýr o ich afrodiziakálnom účinku. Najvďačnejšími z ich pravidelných zákazníkov sa stali verejné domy, v ktorých staré dámy s vyslúžilými namaľovanými tvárami vymýšľali také fortiele na ich prípravu, že prešporská hubárska kuchyňa sa šírila aj za hranice monarchie.

Členovia prešporského učeného tovarišstva hubárskeho prisahali, že v okolí ich mesta rastie najmenej 77 druhov lepších či horších druhov jedlých húb, z ktorých možno vytvoriť kulinárske zázraky. Dokazovali to skutočnosťou, že na každom z ich hubárskych stretnutí, zvyčajne na začiatku či na konci hubárskej sezóny, boli hubárske hody, sa nesmel zopakovať žiadny z predchádzajúcich jedálnych lístkov.

Peter Ševčovič
Z kuchyne starého Prešporka (krátené)