Prešporčania poznali čaro lesných húb

Prešporčania poznali čaro lesných húb - huby

Prešporské učené tovarišstvo hubárske akisto vzniklo spontánne. Možno sa niekde v lese pri ohníku stretlo zopár múdrych ľudí, opekali si nad pahrebou hríby a vymieňali si skúseností o tom, čo o hubách vedeli od svojich predkov a z múdrych kníh.

Už Kelti, obývajúci kedysi prešporské územie, vedeli, že mnohé z húb majú nadprirodzené účinky, zostrujú pamäť, umožňujú vidieť tvarmi i farbami zdeformovaný svet, aj nazerať do budúcností.

Šamani pripravovali z nich výťažky používané pri magických zariekavaniach.

Istý pán Freistadt ponúkal spoluhubárom svoj hlivový extrakt v prešporskej vínovici proti impotencii. Bylinkárka Frau Pajdlhauser vyrábala a na rínku predávala likér z prísne utajovaných muchotrávok, ktorý privolával krásne sny.

Výťažok z inej huby, rastúcej v prešporských lesoch, ponúkal ľuďom možnosť zalietať si v snoch. Páni z hubárskeho tovarišstva si dokazovali, že v takmer každej hube sa ukrývajú látky, ktoré vyvolávajú u človeka pocity istoty a dobrej nálady, zbystrujú jeho myslenie, čistia mu cievy, zvyšujú odolnosť proti chorobám, spomaľujú starnutie a liečia nádorové ochorenia.

Už Hippokrates a Galenus kŕmili svojich pacientov rozličnými hubami a zmienili sa o tom aj vo svojich učených rozpravách.

Mnohé z ich skúseností prevzali rímski medikusi, od nich Slovania, od Slovanov Prešporčania, a tak sa odnepamäti užívajú hubové výťažky rozpustené v niektorom z prešporských destilátov spolu s propolisom či so včelou materskou kašičkou ako posilňujúci a omladzujúci liek zaručujúci dobrú kondíciu.

Peter Ševčovič
Z kuchyne starého Prešporka (krátené)