Na vojnu doplatili aj staršie koníky

Na vojnu doplatili aj staršie koníky - bitka_pri_lamaci

Nikto z Prešporčanov nepredpokladal, že prusko-rakúska vojna o vedúce postavenie v Nemeckom spolku, v ktorej Prusku išlo ako vždy o nemeckú hegemóniu v Európe, bude mať poslednú bitku pri Prešporku v Lamači.

Oficieri znepokojene šepkali Prešporčanom, že sa blíži katastrofa, na rozkaz Viedne začali zabíjať prestarnuté kone, aby si vojská doplnili zásoby mäsa a konskej salámy, a prinášali do meštianskych domov ako lahôdku konské sviečkovice a žrebčie žľazy. Prešporčania ich s nimi s chuťou jedli a oficierov presviedčali, že Prešporku sa vojna vyhne.

Pruské vojsko vedené princom Františkom Karolom obsadilo 19. júla 1866 Moravský Ján a Malacky, o dva dni neskôr Stupavu a Prešporok zamýšľalo obsadiť 22. júla. V ten deň sa však pri Lamači od výbežkov Malých Karpát až po Devínsku Kobylu rozvinula rakúska pechota plukovníka Mondela.

Prusi zaútočili o siedmej ráno. Brigáda generála Boseho chcela Rakúšanov obísť cez vrch Kamzík. Krátko po začatí bojov prišla správa o uzavretí prímeria, ktoré sa začínalo napoludnie, no dovtedy si už krátka bitka vyžiadala na oboch stranách veľa obetí.

Padlých vojakov pochovali v lamačskom chotári a v lesoch vrchu Kamzík. Mŕtvych hubárov a poľovníkov si Prešporčania poodvážali na svoje cintoríny. Na počesť mŕtvych vybudoval Prešporok od pomníka k pomníku v okolí Kamzíka výletnú trasu K. Dodnes v niektorých starých stromoch, ktoré ju vyznačovali, vidieť machom zarastené vyrezané litery. Dnes sú už nápisy na náhrobných kameňoch takmer nečitateľné, vychádzková trasa K dávno nejestvuje a dedovia zväčšia ani nevedia vnúčikom povedať, na aké pamätníky sa pozerajú.

Peter Ševčovič
Z kuchyne starého Prešporku (krátené)