Sprievod kašľal na historické fakty
Sprievod kašľal na historické fakty - pamatnik1
V poslednú júnovú sobotu si mesto pripomenulo 275. výročie korunovania Márie Terézie. Pred 25 rokmi (1991) sa pri tej príležitosti zišli hostia v Dóme sv. Martina na skutočnej slávnostnej spomienkovej omši, spojenej s koncertom chrámovej hudby.
Medzi hosťami boli aj poslanci Národnej rady SR, členovia diplomatického zboru a potomkovia magnátskych rodín, ktorých predkovia sa na korunovácii v roku 1741 zúčastnili. Korunovanie uhorského kráľa sa vždy spájalo so slávnostnou omšou, kráľ sa stával panovníkom „z božej milosti“. Dôležité bolo pomazanie posvätným olejom. Okrem koruny dostal do rúk krajinské jablko a žezlo, opásali ho ceremoniálnym opaskom, na ktorý privesili korunovačný meč.
Augsburský rytec Gabriel Bodenehr vyhotovil podľa obrazu maliara Georga Retwina rytinu, na ktorej je znázornená Mária Terézia ako uhorská kráľovná so šabľou zavesenou pri ľavom boku. Nápis na liste hovorí, že ide o kráľovnú uhorskú a českú, ale znázornené sú len uhorský znak a uhorské klenoty. Šabľa na obraze je vložená do bohato ozdobenej pošvy. Je zakrivená, pripomína šable, aké v tom čase používali v boji napríklad husári. Teda nie „korunovačný meč“.
Mária Terézia nikdy šabľou nenarábala, nebojovala. Počas korunovácie aj ju v chráme opásali historickým opaskom predkov a naň zavesili korunovačný meč, ktorý potom ako uhorský „kráľ“ použila na korunovačnom kopčeku. Lebo ju korunovali ako muža, kráľa, a volali „nech žije kráľ uhorský“. Šabľa na Retwinovom obraze mala skôr vyjadrovať boj uhorskej kráľovnej o zdedenú českú korunu, ktorú jej české stavy odopreli a korunovali ňou radšej manžela jej sestrenice, bavorské knieža kurfürsta Karla Albrechta. Že išlo o znázornenie panovníčky ako veliteľky vojsk, je zrejmé aj z pohľadu do vojenského tábora v pozadí na pravej strane obrazu.
Mária Terézia v mladosti (pred sobášom) milovala jazdu na koni. Ani pred korunovaním ani po obrade však nerajtovala centrom mesta ako cirkusová atrakcia. Tri mesiace po svojom štvrtom pôrode by si to určite dobre rozmyslela. Na korunováciu ju viezli v koči, po korunovaní šla do františkánskeho kostola z Dómu pešo. Len krátky akt na korunovačnom kopčeku pri Dunaji (kam ju priviezli kočom) musela ako „kráľ“ absolvovať na koni. Na bielom koni, ako vyžadovala tradícia. Bieleho koňa asi organizátori „slávnosti“ na Slovensku nenašli. Mohli si ho požičať v Rakúsku.
Scenárista (či organizátori) sprievodu, ktorý centrum mesta videlo 25. júna 2016, zrejme nepovažuje za potrebné držať sa historických faktov. Žena v kostýme komornej Márie Terézie na čiernom koni, za ňou muž na inom koni, za nimi sprievod mužov a najmä žien v kostýmoch fantastických strihov – to všetko pripomínalo púťovú cirkusantskú atrakciu, karikatúru, nie korunovačný sprievod Márie Terézie. O trápnom predstavení v kostole ani nehovoriac. V korunovačnom chráme bývala počas korunovácie obyčajne len jedna jediná žena – manželka starého kráľa, ktorý odovzdával korunu synovi. Pri korunovaní Márie Terézie bola v chráme aj jej matka a sestra, a niekoľko dvorných dám. V sprievode pešo kráčajúcu kráľovnú nasledovali len muži. Mužmi bola obklopená aj pri prísahe pred Michalskou bránou, aj na korunovačnom kopčeku. Napriek emancipačným snahám 20. a 21. storočia nie je vhodné prenášať zvyky súčasnosti (prvomájový sprievod v maskách?) do prezentácie udalostí minulosti. Takými sprievodmi voľakedy cirkusanti vábili potenciálnych návštevníkov na svoje predstavenia.
Fraška, ktorú zažilo obecenstvo v uliciach Starého Mesta 25. júna, je dôkazom, že organizátori sa vykašľali na historické fakty. Chceli byť za každú cenu „originálni“, aj keď tým falšujú dejiny.
O 25 rokov (2041) bude mať Bratislava možnosť pripomenúť si tristoročné jubileum korunovania Márie Terézie. Chcem veriť, že dopadne lepšie a dôstojnejšie než tohoročná nevkusná komediantská „šou“.
Štefan Holčík
Reprofoto: autor