Poľovačky boli ako odchody do bitiek

Poľovačky boli ako odchody do bitiek - polovacka

Prešporskí mešťania, majitelia krásne vyzdobených guľovníc a brokovníc, z ktorých sú dnes muzeálne kusy, radi prijímali vo svojich domácnostiach dôstojníkov vojenských útvarov, ktoré sídlili v Prešporku.

Spájal ich spoločný poľovnícky záujem. Dôstojníci prizývaní na veľké poľovačky vďačne dodali regiment vojakov za honcov a pojazdnú kuchyňu navyše, takže spoločný odchod na poľovačku do malokarpatských hôr alebo podunajských lužných lesov sa často ponášal na poľnú vojenskú výpravu. Vždy sa na nej zúčastnili aj sokoliari, orliari a kormoraniari, lebo niekoľkým kočom plným prešporských dám a a ich prekrásnych dcér bolo treba predviesť predstavenie.

Poľovačky v okolí Prešporku boli takými spoločenskými udalosťami, že inšpirovali šľachticov, ktorí boli primerane bohatí, aby si v oblasti Malých Karpát postavili lovecké zámočky, vybudovali pri nich bažantnice či do Karpát priviezli z cudziny muflónov, ktorým sa dones utešene darí a vyrastajú na trofejné kusy.

Hubárom v Lindavskom háji za budmerickým loveckým zámkom grófa Pálfiho, v ktorom je dnes Domom slovenských spisovateľov, doteraz vyletujú spod nôh bažanty. V okolí Medených Hámrov dodnes každoročne poľovníci zhľadúvajú obrovský sud červeného vína, ktorý vraj dal kamsi zakopať gróf Károly.

V okolí poľovníckeho zámočka Monrepos, kde dodnes vraždí zver iná garnitúra slovenskej politickej a hereckej honorability, stále vraj naháňajú jelene i poľovníkov bezhlaví šľachtici a uplakané biele panie. Skučaním a posmeškami budievajú nadránom ľudí, ktorí namiesto jeleňa strelia akurát capa. Poľovanie je dodnes výsadou najmä pre tých, ktorí si ju nezaslúžia.

Peter Ševčovič
Z kuchyne starého Prešporka (krátené)