Prisťahovalci mohli kedysi len pytliačiť

Prisťahovalci mohli kedysi len pytliačiť - 12_presporok

Prešporský strelecký spolok stanovil, že strelecké súťaže musia trvať tri dni a dve noci a že sú povinné prinajmenšom pre všetkých cechových majstrov. Najúspešnejší strelci preberali vecné ceny zakúpené spolkom z verejne vyzbieraných peňazí. V každej zo zachovaných zápisníc je zmienka, že „peňazí sa vyzbieralo hanebne málo, pretože Prešporčania sú šporovliví a časy sú zlé“.

Prešporský strelecký spolok v stredovekej podobe zanikol koncom uhorského feudalizmu, no prešporský strelecký ošiaľ a poľovnícke slávnosti nie. Státisíce srnčej, jelenej, danielej zveri, muflónov, divých svíň, zajacov a králikov, bažantov, jarabíc, prepelíc, slúk, čvíkot, drozdov, škovránkov i lastovičiek vykrvácali pod čoraz modernejšími guľkami a brokmi. Každý Prešporčan, ktorý sa cítil „kýmsi“, mal brokovnicu, guľovnicu a zbrojný pas.

Prisťahovalcom, ktorí sa z celého Slovenska hrnuli pracovať do nových fabrík, magistrát ozbrojovanie nepovoľoval. Robotníci zo Strasserovej súkenky, Rufiniho bavlnárskej manufaktúry, Duranského fabričky na hodváb, tabakovej továrne, plynárne, Rothovej patrónky, Ludwigovho mlyna, Steinovho pivovaru a sladovne, Dynamitky, Menzlovej továrne na asfalt, Klingerovej továrne na jutové a konopné výrobky, Guttenbergovej kefárne, Kablovky, Apolky a cukrikárne Stollwerk teda chodievali pytliačiť. Magistrát pytliačenie prísne stíhal. Pytliakov zväčša vypovedal z Prešporka do domovských obcí, no noví robotníci stále pribúdali a pribúdalo aj fabrík. Hájnici mali povolenie vtáčkarov strestať buď hneď na mieste palicou, alebo dokonca strieľať po nich nábojmi naplnenými namiesto brokov hrubou soľou. Osobitne sa im prikazovalo potrestať cigánov, ak ich pristihli jesť ježe upečené v hline.

Peter Ševčovič
Z kuchyne starého Prešporku (krátené)