Prisťahovalci mali smolu, do spolku nesmeli

Prisťahovalci mali smolu, do spolku nesmeli - presporok

Prešporok býval akoby oázou pokoja uprostred pustošenia, ktoré postihovalo jeho okolie nielen počas tureckých čias, ale aj po nich. Často pod ním táborili nepriateľské armády, a tak sa nespoliehal len na svoje mocné kamenné hradby.

Už pred 16. storočím vznikol v Prešporku strelecký spolok, ktorý zabezpečoval vojenský výcvik mešťanov pre potreby domobrany. Bola to vtedy európska novinka, ktorú mesto zavádzalo medzi prvými, poučené neradostným osudom podmanených uhorských miest. Strelecký spolok bol osožná, ušľachtilá a atraktívna inštitúcia. Mala pevnú organizáciu a spravodlivé reguly, lebo si na svoje čelo každoročne volila starejších, z ktorých len jedného smela delegovať mestská rada, i keď sa všetci jej členovia medzi strelcov hrdo hlásili. Strelecký spolok slovutných Prešporčanov si dal schváliť od magistrátu štatút, ktorý nepripúšťal členstvo ani tých najbohatších, najurodzenejších prisťahovalcov. Členmi sa mohli stať až ich dospelé deti, ak sa narodili v Prešporku.

Hlavnou úlohou roka bolo usporiadanie verejnej prehliadky vyzbrojenosti a bojovej schopnosti občanov vlastniacich ručné zbrane. Bývali to parádne strelecké preteky, uskutočnené zväčša za hradbami mesta. Svoje jarmočné šiatre tu mali puškári i bambitkári, mušketieri varili v kotliskách divinový guláš, na obrovskom ražnisku opekali mladého vola, na menších prasce a barany, muzikanti vyhrávali do tanca. Prizerať sa prišiel celý Prešporok i ľudia z ďalekého okolia.

Zatrúbili surmity a chlapci oblečení ako panoši ukazovali zástupom prekrásne maľované terče. Potom ich postavili na stojany, vyhnali ľudí spoza nich a mohlo sa začať so súťažnou streľbou. Z rozptylu stôp možno usúdiť, že často súťažili aj strelci veľmi sviatoční.

Peter Ševčovič
Z kuchyne starého Prešporka (krátené)