Predajňa Singer mala aj svoju učebňu
Predajňa singer mala aj svoju učebňu - 11_pamatnik
Devätnáste storočie býva v literatúre právom označované ako storočie techniky. Nikdy predtým svet nezažil toľko objavov a technických vynálezov. Ľudskú silu a silu zvierat, vody a vzduchu, nahradili iné druhy energie. Na začiatku storočia znamenalo veľký pokrok predovšetkým použitie pary. Na konci storočia už boli bežné zariadenia s elektrickým pohonom.
S novými druhmi energie sa zákonite vyvíjali aj mechanické zariadenia, stroje. Každý si pod pojmom „stroje v 19. storočí“ predstaví najmä vlaky, železiarne, oceliarne, zámorské parníky. Veľký rozmach zaznamenala aj chémia.
Strojom, ktorý sa v druhej polovici 19. storočia rozšíril do nespočetne mnohých domácností na celej zemeguli, bol šijací stroj. Je neuveriteľné, že sa objavil aj v pomerne chudobných domácnostiach. V čase, keď bola výroba konfekčného tovaru ešte len novinkou, sa šilo najmä doma, obyčajne aj z doma vyrobenej tkaniny a s doma pradenými niťami. Šijací stroj šitie odevov neuveriteľne urýchlil a umožňoval oveľa presnejšie a „elegantnejšie“ šitie, než aké bolo možné voľnou rukou (česť výnimkám!). Najmä vďaka šijací strojom sa rozšírila aj priemyselná výroba nití. V Prešporku množstvo ľudí zamestnávali hneď dve „cvernovky“ súčasne.
Isaac Merritt Singer, Američan židovského nemeckého pôvodu, ktorý začal kariéru ako príležitostný herec, prišiel pred rokom 1850 na nápad, ako zmechanizovať proces šitia. Údajne s malým požičaným obnosom skonštruoval prvý funkčný šijací stroj, ktorý si dal 1851 v USA patentovať, a s priateľom (ktorý mu peniaze pôvodne požičal) založili spoločnosť na výrobu šijacích strojov. Spoločnosť Singer Manufacturing Company bola už v roku 1853 nečakane zisková. Na svetovej výstave v Paríži v roku 1855 získal šijací stroj značky Singer prvú cenu.
V tom istom roku vymyslel I. M. Singer spôsob predaja svojich výrobkov zákazníkom na splátky, čím umožnil nečakane mnohým klientom kúpiť si jeho stroj. Výrobu preniesol aj na európske územie. Živnostenské povolenie pre územie rakúskeho cisárstva získala spoločnosť v roku 1886.
Už v roku 1883 predával šijacie stroje značky The Singer Manufacturing Company v Prešporku obchodník G. Neidlinger na Laurinskej (Lorenzerthorgasse) ulici 5. Na tej istej ulici predávali šijacie stroje ešte najmenej dvaja iní obchodníci. Nie je uvedené, či aj oni predávali výrobky firmy Singer. Pravdepodobne nie. Medzi rokmi 1895 a 1905 sa predajňa presťahovala (bez pána Niedlingera) na adesu Lörinczkapu-utca 10, teda do domu oproti, ktorý patril pani Ide Kischker, dedičke majetku Motešických. Dom má dnes adresu Laurinská 8 a je známy ako palác Motešických. Tam sa obchod nachádzal až do znárodnenia v roku 1948.
Stroje sa kompletizovali z dovážaných súčiastok v dielni v juhovýchodnom kúte dvora. Vlastný šicí mechanizmus tam pripevnili na pracovný stôl so šliapacím mechanizmom a remeňovým prevodom, ktoré z prefabrikovaných liatinových dielcov zostavovali priamo v dielni. Dielňa bola neskôr upravená na garáž služobných aut Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky, ktorá objekt kúpila, neskôr Investičnej banky. Pri ulici, vľavo od brány, bola elegantná rozsiahla predajňa. Za ňou na prízemí východného krídla objektu, bola „učebňa“. Mladé dámy tam v rýchlych kurzoch zaúčali, ako pracovať na šijacom stroji. Krajčírky nepracovali len pre svoju osobnú potrebu a nie iba u seba doma. Bývalo zvykom, že krajčírky prichádzali šiť do cudzích domácností. Vlastný stroj si so sebou nosiť či voziť nemuseli. Pracovali, šili, na stroji zákazníčky – domácej panej.
Zachovaná fotografia z obdobia medzi rokmi 1920 a 1924 bola suvenírom jednej z frekventantiek kurzu. Odfotografoval ich fotograf Eduard Novák, ktorý sídlil na Novomestskej (Blumentálskej) ulici 2. Na reklamnej tabuli v popredí je uvedené zmenené meno spoločnosti ako Singer Sewing Machine Company a skomolené meno ulice v poslovenčenej forme Laurenská. Ani jedna z odfotografovaných frekventantiek kurzu pravdepodobne nehovorila ani jedno slovo po slovensky.
Počas I. svetovej vojny a tesne po nej mala Singer Company ešte jednu reprezentačnú predajňu na prízemí objektu, kde je dnes Miestny úrad Bratislava-Staré Mesto (Vajanského nábr. 3, vpravo od vstupu). Bolo to mimoriadne výhodné miesto. Presne oproti stál totiž od roku 1914 pavilón konečnej stanice elektrickej železnice, ktorá spájala mesto s Viedňou (Pressburger Bahn).
Štefan Holčík
Foto: archív autora