Zaslúži si Beňovský, aby sa po ňom v Bratislave niečo pomenovalo? (I.)

Zaslúži si beňovský, aby sa po ňom v bratislave niečo pomenovalo? (i.) - 201609_pamatnik_01

V súvislosti s dokončovacími prácami na rekonštrukcii Starého mosta sa objavila myšlienka dať mu nové meno. Hŕstka bratislavských romantických aktivistov navrhla dať mostu meno grófa Mórica Beňovského. Most také meno zrejme nepotrebuje.

Tak sa aktivita obrátila na vznikajúce verejné priestranstvo, možno námestie, na mieste bývalého Steinovho pivovaru. Je tam ešte len hlboká jama pre podzemné garáže, ale nápadov na pomenovanie priestranstva je už niekoľko. Keďže vzniká vnútroblokový priestor, mohol by sa volať aj „dvor“. Ako podobné priestranstvá v neďalekom Rakúsku a v Nemecku „Hof“, napríklad Karl-Marx-Hof vo Viedni. Čo tak Steinov dvor?

Je známe, že spisovatelia, autori scenárov a dobrí herci vedia predstaviť diabla ako anjela, pretvoriť aj najväčšieho vraha na národného hrdinu.

Bláznivá bavorská manželka rakúskeho cisára sa vďaka vynikajúcej herečke stala v celej Európe ospevovanou hrdinkou Sissi, ktorá prináša Viedni dnes nemalé zisky z vreciek turistov. V Bratislave sa museli odstrániť názvy ako Hitlerplatz a Stalinovo námestie, ale vyrástol bytový komplex Bonaparte, hoci Napoleon bol rovnaký vrah ako spomínaní diktátori.

Srbi v Sarajeve považujú za hrdinu atentátnika Gavrila Principa, ktorý v r. 1914 zastrelil následníka trónu Franza Ferdinanda d´Este. A Jánošík? No ten zbojník bol istotne hrdina!

Zeman Móric Beňovský (Benyovszky) sa stal uhorským národným hrdinom v románe Jókai Móra, a „slovenským“ kráľom Madagaskaru v románe Joža Nižnánskeho. Národným hrdinom je aj v Poľsku. Lebo s Poliakmi bojoval proti nenávideným Rusom. Prečo sa o ňom píšu a čítajú len romány? Prečo si jeho ctitelia odmietajú uvedomiť pravdu?

Ťažko vychovateľný šľachtický synáčik, zurvalec a bitkár, sa dal ako 14-ročný naverbovať k vojsku. Narodil sa vo Vrbovom neďaleko Piešťan. Údajne v roku 1746, ale objavuje sa aj dátum 1741. Pubertu a mladosť prežil medzi vojakmi, zúčastnil sa v bitkách vojska Márie Terézie proti Prusom. Potom prebehol a stal sa pruským oficierom. Po svojom bohatom bezdetnom strýkovi zdedil majetky v Litovsku, ktoré vtedy patrilo k Poľsku. Keď východná časť Poľska pripadla Rusku, spojil sa s poľskými magnátmi a bojoval proti vojsku cárovnej. Medzičasom sa stihol na Spiši oženiť s meštianskou dcérou, ktorú hneď po svadbe opustil. Dostal sa do ruského zajatia. Nepopravili ho, nasledovala deportácia na Sibír. Skončil až na Kamčatke v meste Ochotsk, kde sa mu podarilo spriateliť s rodinou vojenského veliteľa mesta. Až tak, že sa stal domácim učiteľom a nakoniec sa mal oženiť (?) s jeho najmladšou dcérou. V máji 1771 zorganizoval vzburu vyhnancov. Veliteľa mesta („miestodržiteľa“) zavraždili. Ukradli loď, ruskú fregatu Sv. Peter a Sv. Pavel a vyplávali smerom na východ. Na lodi bolo 87 mužov a 9 žien. Dobrodružná plavba trvala niekoľko mesiacov. Keďže bolo na lodi na toľko mužov len málo žien, rozhodli sa prepadnúť jeden japonský ostrov a tam niekoľko „potrebných žien“ „nalapať“. V nasledujúcich mesiacoch plávali pozdĺž čínskych brehov. V januári 1772 predal Beňovský loď v Kantone portugalským obchodníkom. Na palube francúzskej lode potom cestoval smerom do Európy. Stal sa tak „prvým slávnym maďarským cestovateľom“.

Štefan Holčík
Foto: autor
(Dokončenie v budúcom čísle)