Bude mať pamätnú tabuľu aj Brežnev?
Bude mať pamätnú tabuľu aj brežnev? - pamatnik201420_1
Viedeň má už druhý týždeň novú, krásnu a čistú železničnú hlavnú stanicu. Bratislava má už roky (vďaka istej skupine „ochranárov“) hnusnú špinavú a smrdiacu hlavnú stanicu. Ale zato má aj úplne novú atrakciu: nepotrebnú pamätnú tabuľu. Pripomína trojdňovú prítomnosť akéhosi panovníka vzdialenej krajiny, ktorý sa tu úplne náhodou ocitol na konci 17. storočia.
O rabiátnom cárovi Petrovi (vtedy ešte nie Veľkom) je okrem iných faktov všeobecne známe, že mimoriadne holdoval alkoholu. Pod vplyvom alkoholu bol pravdepodobne aj pisateľ riadkov v pozvánke na pompézne odhalenie toho úžasného umeleckého diela: „Cieľom jeho (cárovej) návštevy bolo oboznámenie sa s lodnou dopravou na Dunaji a majstrovstvom slovenských staviteľov riečnych lodí“. Autor týchto slov zrejme netuší, že lodná doprava na Dunaji v tom čase pozostávala z pltí a lacných člnov, ktoré sa plavili len smerom toku rieky, a že lodníci po vyložení prevážaných nákladov (tovaru) použité plavidlá na dolnom Dunaji predávali ako palivové či stavebné drevo. S výťažkom plavby sa vracali na koňoch späť domov, aby plavbu zopakovali na nových plavidlách. Aby sa to cár dozvedel, nemusel sa unúvať do Pressburgu. To sa dalo zistiť aj v Ulme, v Regensburgu, v Pasove, vo Viedni.
Ak sa cár chcel oboznámiť s „majstrovstvom staviteľov riečnych lodí“, nemusel už vôbec chodiť do Pressburgu. O slove „Bratislava“ nikdy nepočul. Ani slovo Prešporok ešte nejestvovalo, lebo tu žiadni Slováci nežili. Sám neskôr založil Sankt Petersburg a ani v alkoholovom opojení by ho nebol nazval Petrograd či Petrokreposť! Ak sa tu vtedy vôbec riečne člny zhotovovali, tak ich stavitelia nežili v slobodnom kráľovskom korunovačnom meste Pressburgu, ale v poddanskej obci, ktorá podliehala hradu (nie mestu) Pressburg a volala sa Zuckermandel. Hrad a mesto boli vtedy dvoma hradbami od seba oddelené a relatívne navzájom nezávislé sídelné jednotky, hoci používali identické meno. Podhradská dedina Zuckermandel na brehu Dunaja, kde sa hovorilo výlučne po nemecky, sa až o viac ako 150 rokov neskôr stala súčasťou mesta. Že by tam žili „slovenskí“ stavitelia riečnych lodí? Slovensky tam nikto nehovoril, ani výraz „Slovensko“ v roku 1698 ešte nikto nepoznal. Cár, ktorý zrejme hovoril po nemecky oveľa lepšie ako po rusky, sa mohol na Zuckermandli ľahko dohovoriť. Našťastie v texte na realizovanej tabuli je slovo „slovenských“ nahradené slovom „ miestnych“.
Skutočným cieľom cárovho výletu či „odskočenia si“ z Viedne do Pressburgu boli sotva lode. Tie boli len zámienkou. Skôr išlo o špionážnu návštevu cisárskeho arzenálu a rezidencie uhorských kráľov na Hrade. Vo Viedni ho v jeho úžasnom „inkognite“ asi príliš kontrolovali vtedajší „eštébáci“, tak sa vybral „vyhodiť si z kopýtka“ do blízkeho hlavného mesta Uhorska. Zaujímavejšie ako akési z dosák zbúchané člny na jednorazové použitie bolo určite víno z malokarpatských vinohradov, ktoré bolo prístupné na podhradiach aj v nočnom čase, keď už boli brány mesta zavreté.
Osadenie pamätnej tabule na budovu Slovenského národného múzea je historickým omylom. Citovaná pozvánka na odhalenie pamätnej tabule nesie aj logá mestskej časti Staré Mesto a Slovenského národného múzea. Nenašiel sa nikto, kto by správnosť tvrdení na pozvánke skontroloval? Alebo išlo o zámer? Omyl? Provokácia? Servilnosť? Nedorozumenie?
Na pamätnej tabuli je cár znázornený vo veliteľskom postoji admirála, stojac na chabom člne, ktorého predné rebro je ozdobené znakom ruského cárstva. V pozadí sa črtá hrad Pressburg. Chce tým azda niekto povedať, že cár by bol rád panoval aj tu?
Dá sa predpokladať, že sa čo nevidieť objaví v Bratislave aj pamätná tabuľa súdruha Leonida Brežneva. Aj ten sa tu v roku 1968 zdržal iba nakrátko. Ale aj jeho návšteva bola zrejme taká významná, že si zaslúži pamätnú tabuľu. Najlepšie by sa vynímala na budove Slovenského národného múzea. Čaká sa už len na iniciátora, ktorý mocou tabuľu presadí. Pani starostka iste rada nezištne pomôže.
Štefan Holčík
FOTO: Slavo Polanský
Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 1998-2014 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.