Kontajnery do centra mesta nepatria
Kontajnery do centra mesta nepatria - pamatnik18_1
Priestor dnešného Šafárikovho námestia sa začal formovať na konci 19. storočia, po postavení pevného mosta cez Dunaj. Most Františka Jozefa sprístupnili verejnosti v prítomnosti cisára a kráľa 31. decembra 1890. Na severnom brehu Dunaja bolo pred postavením mosta plytké riečisko a do neho veľmi pozvoľna splývajúci terén, ktorý býval často zatopený.
Stavba mosta pomerne vysoko nad hladinou vyžadovala nasypanie príjazdových rámp a zvýšenie terénu predmostia. Na južnom brehu bol nájazd mosta postavený na mieste zasypaného vtoku do Rusovského ramena.
Súčasne s formovaním neskoršieho Šafárikovho námestia, pôvodne pomenovaného podľa uhorského kráľa Ondreja, vznikla terajšia Štúrova ulica (predtým Baross utca). Na jej mieste bola pôvodne len úzka krivolaká cestička medzi záhradami. Viedla na breh Dunaja, kde sa od 18. storočia nachádzali dielne koželuhov a mestské jatky, prevádzky odpudzujúce zápachom a vyžadujúce veľké množstvo tečúcej vody.
Medzi Grösslingovou ulicou a pobrežím Dunaja sa nachádzali úžitkové záhrady. V druhej polovici si tam dal barón Landerer postaviť palác, za ktorým bola okrasná záhrada s ornamentálne riešenými partermi. Palác bol jednoposchodový. Stredná časť jeho južnej, k Dunaju obrátenej fasády bola riešená ako trojosový, mierne z pôdorysu stavby vyčnievajúci, rizalit s bránou uprostred. Po jeho stranách sa tiahli nízke krídla, každé malo v rade 7 okien.
Landererov palác neskôr kúpil erár, stal sa kasárňou. Po polovici 19. storočia ho zvýšili o jedno poschodie. Bohato vyzdobené interiéry zničili, zachované ostalo barokové schodište. Fotografie z neho sú zachované v Mestskom múzeu. V kasárňach získavali výcvik „pionieri“, jednotky, ktoré boli v boji vysielané ako prvé zaistiť terén (v dnešnom ponímaní ženisti). Boli to jednotky, z ktorých málokto boj prežil. Kasárne stáli v uličnej zástavbe pri severnom okraji vznikajúceho námestia. V priebehu druhej svetovej vojny bol areál kasárne bombardovaný, ruiny po vojne odstránili. Novú výstavbu na parcele odsunuli na neskoršie obdobie. Na mieste zbúraných kasární zriadili dočasne park. Na „dočasnosť“ sa zabudlo, v parku inštalovali fontánu so sochou „Maríny“, areál provizórne upravili. Neskôr tam postavili ľahkú montovanú konštrukciu bufetu, ktorý sa volal Kazačok. Po roku 1990 sa uvažovalo o postavení novostavby, aspoň na mieste južného krídla paláca, v línii bývalej Suvorovovej, predtým a teraz Dobrovičovej ulice.
Areál „parku“ na mieste zbúraných kasární sa nenachádza na Šafárikovom námestí. Je to plocha priľahlá k Dobrovičovej a k Alžbetínskej ulici. Starostka ani miestny úrad to asi nikdy nepochopia. Celé leto trpeli obyvatelia susediacich domov neuveriteľným terorom. Starostka Starého Mesta Táňa Rosová poskytla „na vlastnú päsť“ v júni 2014 miesto, na ktorom stál Kazačok občianskemu združeniu urban Kontakt na jeho aktivity. Údajne len dočasne do 31. 12. 2014. Ale so spätnou platnosťou od 1. 4. 2014, hoci na základe žiadosti zo 14. 5. 2014. Na jej príkaz investovala mestská časť nemalú sumu na prípravu technickej infraštruktúry.
Občianske združenie na pripravenú plochu priviezlo nevzhľadné lodné kontajnery a začína vyvíjať svoje aktivity. Napriek tomu, že ide o zariadenie komerčného charakteru a súčasne o mimoriadne veľké reklamné zariadenie, starostka bez súhlasu zastupiteľstva spomenutému občianskemu združeniu odpustila poplatok za užívanie verejného priestranstva („správny poplatok sa odpúšťa z dôvodu, že sa jedná o spoluprácu s mestskou časťou“). Možné je, že mestská časť ešte platí aj vodné a stočné, prípadne elektrinu. V rozhodnutí sa píše aj o usporiadaní kultúrnych podujatí, o čom komisia kultúry informovaná nebola.
„Dobrá“ starostka má asi zvláštny súkromný dôvod kontajnery pána Kleinerta mimoriadne intenzívne propagovať v Starom Meste.
Najprv bola jedným zatarasená stredná časť Ventúrskej ulice. Lebo údajne kontajner slúžil ako detská herňa. Možno cez deň. V noci bol vysunutým pracoviskom blízkej krčmy. Mestská časť má pritom odsúhlasené VZN o exteriérových sedeniach pohostinstiev na pláne presne vyznačených miestach. Kontajner v strede vozovky rozhodne exteriérovým sedením podľa VZN nebol. Po protestoch ho presunuli bližšie k chodníku, aby tam ešte do konca sezóny zavadzal. O rok sa objavil ďalší kontajner na Poštovej ulici. Údajne ako odstrašujúci príklad, lebo v takých neľudských podmienkach vraj žijú ľudia v Afrike. Omyl, žijú v oveľa horších. Mnohí by radi žili v kontajneri.
Kontajnerová dedina, či kontajnerové monštrum, nemá čo hľadať v centre stredoeurópskeho hlavného mesta kultúrnej krajiny. Vôbec nie na Alžbetínskej ani na Dobrovičovej ulici, kde sa jeho majitelia a prevádzkovatelia arogantne správajú a znehodnocujú životné prostredie obyvateľov okolia. Vyzývam starostku, v mene obyvateľov okolia a v mene všetkých slušných ľudí, aby dala toto kontajnerové „zariadenie“ okamžite odstrániť!
Štefan Holčík
Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 1998-2014 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.