Zaniknutý bratislavský moderný kostol

Zaniknutý bratislavský moderný kostol - pamatnik13_1

Ulica Palisády bola pôvodne – už od stredoveku – cestou v úvoze na vonkajšej strane druhého prstenca mestského opevnenia. Na strane k mestu boli za valovým opevnením, ktoré bolo posilnené na vrchole drevenou palisádou, záhrady mešťanov, šľachticov a cirkevných hodnostárov. Na strane od mesta sa odpradávna rozkladali vinice a pasienky. Prístup k nim umožňovala bránka zvaná kozia (Gaistor), pod ktorou sa nachádzalo aj drevené potrubie, ktorým pritekala do mesta čerstvá pitná voda z prameňov na svahoch.

V prvej polovici 17. storočia kráľovský palác na Hrade pod vedením župana grófa Pavla Pálffyho radikálne prestavali. Vtedy už dvestoročný palác zvýšili o jedno poschodie a všetky jeho nárožia zvýraznili vežami. Palác dostal formu, ktorá sa zachovala dodnes. Gróf Pálffy si pri tej príležitosti postavil pod Hradom aj vlastný kaštieľ. Stál práve pri palisádovom opevnení, pri ceste (Zámocká cesta) od Michalskej brány na Hrad.

Kaštieľ bol až do polovice 19. storočia v rukách grófových dedičov. Jeho siene boli talianskymi umelcami ozdobené bohatou štukatúrou a mnohými nástennými maľbami. V roku 1736 v kaštieli býval uhorský miestodržiteľ, budúci manžel Márie Terézie a budúci rímsky cisár nemeckého národa František Štefan Lotrinský. V druhej polovici 19. storočia kaštieľ slúžil ako kasáreň. V bývalých hospodárskych budovách okolo menšieho nádvoria žila chudoba. Tam sa v roku 1858 narodil geniálny sochár Johann Fadrusz.

Pred prvou svetovou vojnou bol v areáli umiestnený aj sirotinec, ktorý navštívil pri svojej návšteve Prešporka aj cisár a kráľ Franz Josef. Napriek nevýslovnej historickej a výtvarnej hodnote objekt po prvej svetovej vojne chátral a nakoniec ho zbúrali. Na časti jeho plochy postavili katolícky študentský domov Svoradov, Hodžovu školu, obytné domy. Cez nádvoria kaštieľa prerazili novú ulicu – Škarniclovu. Na ploche bývalej záhrady vznikla Svoradova (predtým Schreiberova, neskôr Nešporova ulica). Z kaštieľa sa zachovalo len torzo záhradného krídla. Aj to malo byť odstránené a na jeho mieste mal vyrásť internát poslucháčov svetoznámej ješivy (rabínskej školy). V Múzeu mesta Bratislavy je zachovaná séria fotografických záberov z miestností kaštieľa pred ich zbúraním. Je nenahraditeľná škoda, že zanikli.

Súčasťou projektu internátu Svoradov bola aj ústavná kaplnka. Objekt stavali v tridsiatych rokoch 20. storočia po častiach. Hoci má pomerne veľké nádvorie, pre kaplnku sa nenašlo miesto. Mesto súhlasilo, aby kaplnku vybudovali mimo hraníc svojej parcely, na pozemku mesta. Kostolík podľa projektu architektov Františka Floriansa a Gabriela Schreibera bol najlepšou modernou sakrálnou architektúrou v meste. Samozrejme, ak odhliadneme od kostola v Petržalke, ktorá ešte vtedy nebola súčasťou mesta, od profesora Vladimíra Karfíka.

Svoradov zrušili po roku 1948, kostolík po roku 1968 prestavali na krídlo internátu. Z veže, ktorá sa vypínala nad oltárom, odstránili najvyššiu časť aj s vysokým dvojitým krížom, ktorý dominoval celému areálu. Kvalitné zariadenie rozniesli na iné miesta. Na mieste oltára vybudovali záchody. Mozaiku, ktorá ozdobovala stenu za oltárom, preniesli do kostola Panny Márie Snežnej nad Hlbokou cestou, vitráže z okien s postavami slovenských a českých svätcov skončili v malej maďarskej dedinke neďaleko Štúrova. Veľkoplošné vitráže so symbolmi evanjelistov, ktoré bývali vsadené do otvorov plafónu presvetľujúcich kostolík zhora, sa stratili. Autor umeleckých návrhov stvárnenia vitráží nie je známy. Možno to bol bližšie verejnosti neznámy maliar Šimkovic, o ktorom sa v literatúre tvrdí, že navrhol mozaiku nad oltárom, ktorá predstavovala ukrižovanie.

Areál Svoradova je dnes po reštitúcii znova majetkom katolíckej cirkvi. Znesvätený bývalý kostol milosrdne zakrývajú mohutné stromy. Už pol storočia nevideli pílku, ktorá by z nich odstránila suché konáre. Znehodnotený objekt kostolíka stále čaká na obnovu. Je len výhovorkou, že vložené železobetónové konštrukcie podlaží sa nedajú odstrániť.

Štefan Holčík

Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 1998-2014 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.