Leopoldovská zbrojnica mohla stáť

Leopoldovská zbrojnica mohla stáť - pamatnik10_1

Pod pojmom Bratislavský hrad si každý predstaví veľkú hranolovú stavbu so štyrmi nárožnými vežami nad bratislavským Starým Mestom. Hrad je však v skutočnosti široký a rozľahlý areál, obkolesený silným kamenným opevnením a teraz prístupný štyrmi bránami. Obrovská známa hranolová budova so štyrmi vežami je len jednou, hoci najdôležitejšou stavbou v areáli Hradu. Je to bývalý kráľovský palác, ktorý postavili v 15. storočí a ktorý dostal terajšiu podobu až počas prestavby po roku 1761.

Dnešný stav je vlastne vernou rekonštrukciou podoby, akú mal palác v 60. rokoch 18. storočia, lebo po požiari, ktorý ho zničil v roku 1811, bol asi 140 rokov ruinou.

Areál, ktorý je známy ako Bratislavský hrad, nazývali Slovania v minulosti zámkom, čo zodpovedá zaužívanému nemeckému das Schloss. Pre Slovákov bol zámkom rovnako ako Zvolenský zámok či Oravský zámok. Ako Prešporský zámok ho označovali aj štúrovci. Kráľovský palác nestojí v strede stredovekého opevneného areálu, ale je trochu excentricky vysunutý na západ. Stojí na najvyššom bode pôvodného prírodného kopca, ktorého svahy ľudské ruky niekoľko tisícročí upravovali a menili.

Okrem paláca kráľov sa v areáli v priebehu času striedali množstvá iných stavieb. Niektoré z nich pretrvali stáročia, iné postupom času zanikli. Keď sa v roku 1954 začala obnova Bratislavského hradu, stáli v areáli ešte mnohé ďalšie historické stavby. Nestál už nový palác, ktorý dala Mária Terézia postaviť pre svoju dcéru Máriu Kristínu a svojho zaťa Alberta. Rozobraté boli aj hospodárske budovy pri západnej - Karolovej či Viedenskej - bráne, zbúraná bola aj krytá jazdiareň a záhradná sála, ktoré stáli v 18. storočí pri severnej fasáde paláca. Ale okrem budov kasární hradnej posádky pri severných hradbách a pri bašte Luginsland stáli ešte tereziánske stajne, používané po druhej svetovej vojne ako hradná vináreň, a s nimi rovnobežná dlhá prízemná stavba , za ktorou bývala baroková záhrada. Nad gotickou východnou bránou (Zigmundovou) stáli rodinné domčeky, v ktorých pôvodne bývali dôstojníci hradnej stráže.

Na nároží hradieb nad gotickou bránou, kde stál za Márie Terézie barokový záhradný pavilón, postavili počas druhej svetovej vojny betónový objekt so strielňami nasmerovanými na mesto. V blízkom parku stál kamenný stĺp a na ňom socha svätého Sebastiána, patróna strelcov. V rámci tzv. „pamiatkovej rekonštrukcie“ areálu všetky vymenované objekty bez ohľadu na ich historický a urbanistický význam, či architektonickú hodnotu zbúrali, odstránili alebo radikálne prestavali. Kuriózny bol prípad „dôstojníckych bytov“. Najprv sa realizovalo prehnane drahé projektovanie a následne nákladné statické zabezpečenie základov budovy na gotickom hradnom múre. Potom však niekto rozhodol objekt predsa len zbúrať.

V roku 1674 postavili južne od paláca nový úsek opevnenia s barokovým bastionom, ktorým prechádza tunel Leopoldovej brány. Brána sa však neosvedčila, preto ju v roku 1712 nahradili inou. Leopoldovu bránu zamurovali a čiastočne zasypali. Príjazdovú cestu k nej zrušili. Tunel ďalej používali ako skladište zbraní a pušného prachu. Ako zbrojnica slúžil aj rozsiahly halový objekt za bránou pod terasou, ktorá vznikla pred južnou fasádou paláca. Bol to objekt jednoduchý, ale nie celkom bez architektonickej kvality. Východná fasáda mala v strede široký rizalit so širokou bránou, ktorou mohli vchádzať povozy, ale napríklad aj delá. Po obnove a sprístupnení Leopoldovej brány sa zdalo, že zbrojnica zo 17. storočia na svojom mieste „zavadzia“. Okrem toho projektant rozhodol zapustiť do terénu práve na vnútornej strane južného barokového opevnenia kotolňu ústredného kúrenia. Leopoldovskú zbrojnicu bez architektonického prieskumu jednoducho zbúrali. Rovnako ako inú cisársku zbrojnicu, ktorá stála na brehu Dunaja pod Hradom.

Kotolňa ústredného kúrenia sa dala už vtedy vybudovať aj na inom mieste, prípadne mimo areálu Hradu. Dalo sa dokonca zriadiť a súčasne zachovať leopoldovskú zbrojnicu, ktorá sa dala rekonštruovať a využívať napríklad ako výstavná sieň. Na jej mieste sa dnes rozprestiera plocha, ktorej sa hovorí „leopoldovské nádvorie“ a slúži ako parkovisko. V areáli Hradu je niekoľko miest, kde sa dnes bez problému parkuje, čo pred tridsiatimi rokmi nebolo povolené. A napriek tomu sa ešte stále ozývajú hlasy, ktoré sa snažia zabrániť zriadeniu parkoviska pod bývalou barokovou záhradou.

Štefan Holčík

Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 1998-2014 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.