Vila s galériou vzácnych umeleckých diel

Ešte prednedávnom sa tam rozprestierali vinohrady. Ľudia sa chytali za hlavy nad tými, ktorí dostali podivný nápad stavať si tam hore na kopcoch a svahoch vily. Teraz tam už stojí moderná časť mesta, vilová štvrť, akú v mestách západnej Európy označujú slovom Cottage.

Rovnako ako vo Viedni, aj tu je táto časť mesta sídliskom „horných desaťtisíc“, teda ľudí, ktorí svojím spoločenským postavením, príjmom či majetkom, alebo vhodnou kombináciou týchto faktorov, patria k tým šťastným. Otázkou ostáva, či majetok naozaj vždy znamená šťastie.

Výnimočne sa stane, že sa v súkromnom byte nájde aj celý rad izieb, z ktorých každá je zariadená v inom čistom historickom slohu. Sme v salóne s pravým empírovým nábytkom s pôvodnými textilnými poťahmi. Tento nábytok voľakedy patril viedenskej dvornej herečke Katharine Schratt (bola to priateľka cisára a kráľa Františka Jozefa, pozn. preklad.). Vo vitríne a v presklenej skrinke na komode je zbierka viedenského a herendského porcelánu, a pár vynikajúcich kúskov holíčskej fajansy. Pri stene stojí vysoká úzka komoda z tmavého mahagónu, vykladaná inými vzácnymi drevinami. Vedľa stojí starý spinet. Atmosféru miestnosti dop?ňa niekoľko jemne cizelovaných strieborných svietnikov, kalichy, strieborný džbán. Šperkom sú staré hodiny pod sklenenou ochrannou kupolou. Dôverne a teplo pôsobí biedermaierová spálňa. Postele majú zaoblené čelá, pri stene stoja široké skrine. Miestnosti vedľa spálne sú úplne moderné: šatňa, kúpelňa, toaletná izba.

Priestranná jedáleň s barokovým nábytkom je presvetlená veľkými zasklenými plochami, na ktorých len ľahké záclony tlmia ostré svetlo zvonku. Nad stolom sa vznáša starý benátsky luster. Vlastne by sa malo povedať muránsky, lebo z jemného a krehkého skla, tónovaného do ružova a do modra, ho vyrobili na ostrove Murano. Steny sú pokryté starými originálnymi obrazmi v širokých vyrezávaných a pozlátených rámoch. Je tu Madona zo školy Leonarda da Vinci, diela francúzskych a nemeckých majstrov, barok, 18. storočie. Celkový dojem dopĺňajú rodinné portréty z obdobia biedermaieru. Stena nad prechodom do haly je ozdobená starým čínskym porcelánom.

Podlaha v hale je celá pokrytá mäkkými kobercami. Na nich stojí skupina pohodlného vypletaného sedacieho nábytku v barokových formách pod krásnou elektrickou lampou - dielom istej tunajšej výtvarníčky. Na stenách navôkol visia vzácne obrazy francúzskych, nemeckých a uhorských maliarov, pod rímsou je inštalovaný rad starých holíčskych fajansových výrobkov.

Panská izba s pohodlnou kožou potiahnutou sedacou súpravou je jediná zariadená moderne. V strede stojí nízky stolík a na ňom množstvo škatúľ s cigaretami, popolníkov, misiek, dóz, kníh. Široká knižnica s intarzovanou výzdobou, menšia skrinka, niekoľko malých stolíkov. Okrem toho veľmi zaujímavá zbierka vychádzkových palíc, najmä z obdobia baroka a rokoka (jedna z nich je vraj dokonca renesančná !) s rukoväťami z umelecky spracovaného bronzu, striebra, slonovej kosti. Zvláštnosťou je aj zbierka cigaretových dóz v hale. Nábytok, koberce, ozdobné predmety - všetko sú tu originály. Aj umelecké diela v tomto dome sú výlučne originály.

Nielen šľachtický titul, aj blahobyt zaväzuje. Záväzky, z neho vyplývajúce v rôznych oblastiach života, nie sú zanedbateľné. K záväzkom, či skôr povinnostiam, patrí zachovávanie a cibrenie vkusu, podporovanie umenia, zhromažďovanie vzácnych pokladov minulosti, vytváranie prostredia pre kultúru. V plnení mnohorakých povinností sociálneho, etického a kultúrneho charakteru tkvie „šľachtictvo“ blahobytu, ktoré ho vyzdvihuje vysoko nad sféru čisto materiálnych vzťahov.

Podľa poviedky Elsy Grailich „Cottage“ preložila a upravila Gabriela Holčíková

U starých Prešporákov