Dostane prednosť hotel či múzeum?

Už čoskoro po rozpade Habsburskej monarchie a vzniku Československej republiky sa objavila myšlienka vybudovať v práve premenovanom meste Bratislave múzeum venované histórii poľnohospodárstva. Bol to záujem pomerne silnej strany agrárnikov, ktorí chceli múzeum využívať pre svoju stranícku propagandu.

Silných podporovateľov výstavby múzea našli v politikoch Milanovi Hodžovi a Vavrovi Šrobárovi. Myšlienka získala podporu aj v Prahe, takže novovzniknuté bratislavské múzeum sa dalo považovať za dcéru pražského Zemědělského musea.

Výrazná finančná podpora štátu umožnila v pomerne krátkom čase vybudovať v Bratislave reprezentačnú budovu. Pozemok na brehu Dunaja, ktorý bol predtým nezastavateľný, lebo ležal v inundácii, navrhol M. M. Harminc, určite dohodnutý s Vavrom Šrobárom, že budúca budova sa bude stavať podľa jeho projektu.

Harmincova projekčná kancelária v predstihu vypracovala projekt, ktorý bol inšpirovaný stavbami niektorých moderných európskych múzeí. Harminc navrhol veľmi pompézny objekt s bohato členenými fasádami, viacerými trojuholníkovými štítmi a vežovitou nadstavbou nad západnou fasádou. Užšia komisia návrh neprijala. Projektantovi vyčítala zbytočnú pompéznosť, zbytočne predimenzované schodište, ale napríklad aj nedostatok reprezentačnej vstupnej haly či vestibulu.

Československé zemědelské museum v Prahe vypísalo v júni roku 1924 riadnu súťaž. Vybrali a oslovili desať renomovaných architektov. Napriek neuveriteľne krátkemu termínu sa 30. 10. 1924 uskutočnilo komisionálne posúdenie projektov. Víťazný bol projekt pražského architekta Pavla Janáka. Medzi ocenenými bol projekt Bohumila Hübschmanna. Napriek tomu sa žiadny súťažný projekt nerealizoval. Harminc dostal možnosť svoj projekt prepracovať, pričom sa neostýchal prevziať dobré nápady projektov pražskej súťaže. V ešte nie celkom dokončenej budove bola už v auguste roku 1927 prezentovaná jedna časť výstavy Župa Bratislavská, ktorú usporiadali v rámci medzinárodného Dunajského veľtrhu.

Novostavba bola dlho najreprezentatívnejšou novostavbou na nábreží Dunaja. Aj keď ešte nebola dodaná sochárska výzdoba (F. Uprka, S. Paukert), budova pôsobila impozantným dojmom, najmä pri pohľade z lodí alebo z južného brehu Dunaja. Ešte málo pevné a neusadnuté podložie sa počas stavby pohlo a praskla betónová základová doska. Dňa 16. júna 1944 prednú časť budovy zasiahli bomby, čo sa prejavilo na porušenej statike budovy. Po nákladnej oprave sa objekt stal sídlom Slovenského múzea, ktoré sa neskoršie včlenilo do Slovenského národného múzea.

Keď budovu stavali, nachádzal sa pred ňou nákladný prístav. Len malá časť prístavu pri západnej bráne bola vyhradená na osobnú dopravu cestujúcich. Prvá Dunajská paroplavebná spoločnosť (Erste Donaudampfschifffahrtsgesellschaft) mala pri vstupnej bráne do prístavu vybudovaný už od začiatku 20. storočia prízemný secesný pavilón s kanceláriou a čakárňou. Ten po druhej svetovej vojne zbúrali a v 60. rokoch postavili približne na jeho mieste odbavovaciu budovu osobného prístavu.

Už tá len málo rešpektovala Harmincovu budovu Slovenského národného múzea, medzičasom zahrnutú do zoznamu Národných kultúrnych pamiatok. V minulosti bývalo zvykom vyhlasovať v okolí Národných kultúrnych pamiatok takzvané ochranné pásma. Boli to zóny, kde sa buď nesmelo stavať, alebo len za určitých podmienok.

Voči budove Slovenského národného múzea už aj tak škodlivú budovu osobného prístavu chce nový majiteľ nielen „rekonštruovať“, ale aj prestavať a zvýšiť natoľko, že z niektorých pohľadov úplne zakryje jeden z najreprezentatívnejších a najvzácnejších objektov slovenskej kultúry. Lebo podľa názoru niekoho je hotel potrebnejší ako múzeum. Akoby v Bratislave nebolo dosť hotelov!

Bolo by vhodné túto akciu v zárodku zamietnuť, a nie vyjednávať s investorom či sľubovať mu ústupky. Všetci vidíme, ako zle opticky pôsobia nasilu a bez vkusu zvyšované jestvujúce stavby (napríklad na Hviezdoslavovom námestí, Mostovej ulici, Palackého ulici). Je neskoro kritizovať, keď už neproporčne (hoci so stavebným povolením) zvýšená budova stojí a konkuruje či už Redute, alebo Slovenskému národnému múzeu.

Štefan Holčík
Foto - archív autora

---

Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 1998-2014 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.