Pamiatky na monarchiu sa zničili

Pamiatky na monarchiu sa zničili - pamatnik05_1

V druhej polovici 16. Storočia bolo mesto Prešporok prakticky úplne protestantské. Pápežovi ostali verní len niektorí z najbližšieho okolia ostrihomského arcibiskupa, ktorý oficiálne sídlil v Trnave, a možno niektorí obyvatelia kláštorov. Ale protestantizmus sa šíril aj napríklad z radov mníchov, predovšetkým františkánov. Sám reformátor, doktor Martin Luther, bol pôvodne mníchom a jeho manželka mníškou.

Obyvateľstvo mesta vtedy hovorilo výlučne po nemecky. Boli to potomkovia prisťahovalcov, ktorých v polovici 13. storočia pozval uhorský kráľ, aby sa usadili na jeho pôde, ktorá bola po vojnách a epidémiách čiastočne vyľudnená. Ich zásluhou sa z podhradia hradu Pressburg vyvinulo bohaté obchodné stredisko. Stále sem prichádzali ďalší z nemecky hovoriacich krajín a zakladali si tu rodiny. A nemecky hovoriacemu obyvateľstvu bolo Lutherovo reformačné učenie veľmi blízke a zrozumiteľné. Protestantom bol naklonený aj vtedajší uhorský kráľ, prvý v Prešporku korunovaný uhorský panovník Maximilián. Protestantská mestská rada sa rozhodla okolo roku 1560 zrušiť vtedy už vyše sto rokov starú „domácu“ radničnú kaplnku. Prestavali ju na radnú sieň. Kráľ povolil roku 1564 prijímanie „pod obojím“.

Ako všade v strednej Európe, tak aj v Prešporku sa čoskoro hlásila k slovu protireformácia. Postavenie protestantov v Uhorsku sa zhoršilo pred koncom storočia najmä kvôli tureckej invázii, lebo protestantov upodozrievali, že spolupracujú s Turkami a podporujú ich víťazný postup na sever. V roku 1600 vznikla s podporou vtedajšieho kráľa Rudolfa rekatolizačná komisia. Už o pár rokov neskôr (1606) prišlo k mestu povstalecké vojsko sedmohradského kniežaťa Štefana Bocskaya, do centra mesta sa však nedostalo.

Až Bethlenove vojská v roku 1619 prenikli do centra mesta. Bethlen poskytol protestantom úplnú slobodu prejavu. Snem ho zvolil za kráľa, ale Bethlen korunu neprijal. Niekoľko mesiacov používali evanjelici aj hlavný mestský chrám. V roku 1622 prišili do mesta na pozvanie arcibiskupa Petra Pázmánya jezuiti, aby tu obnovili katolicizmus. Evanjelickí mešťania dlho zotrvávali vo svojej viere. V rokoch 1636 - 1638 si postavili podľa projektu Hansa Stossa z Augsburgu tesne vedľa radnice chrám, ktorý rozmermi zodpovedal strednej časti dómu, vtedy ešte Chrámu Najsvätejšieho Spasiteľa a svätého Martina. Používali ho len niečo viac než 30 rokov. Protihabsburská nálada vyvrcholila ďalším povstaním uhorskej šľachty. Po jeho potlačení boli zase obviňovaní protestanti. Mimoriadny súd zriadený v roku 1671 poslal vodcov povstania na popravisko a jeho účastníkov na galeje. Chrám evanjelikom odobrali a v roku 1672 ho cisár a kráľ na odporúčanie kardinála Leopolda Karla von Kollonicha daroval rádu jezuitov.

Jezuiti dali vnútro kostola čiastočne prestavať. Jednoduché priečelie kostola vyhovovalo jezuitskej snahe po potláčaní vonkajšej honosnosti. Aj centrálny kostol rádu Spoločnosti Ježišovej - kostol Il Gesů v Ríme - sa od ostatných rímskych kostolov odlišuje skromnosťou dekorácie a je bez veže. Strohú fasádu prešporského, pôvodne protestantského kostola ozdobili len štukovým reliéfnym štítom nad hlavným portálom (na fotografii). V strede štítu pod vencom s monogramom IHS a krážom sa nachádzal dvojhlavý orol – symbol svätej ríše rímskej nemeckého národa. Čierny orol bol korunovaný cisárskou korunou, v drápoch niesol žezlo a meč. Vľavo od orla (heraldicky na pravej strane) bol v kartuš umiestnený znak uhorského kráľovstva, na pravej strane (heraldicky ľavej) bol rodinný znak kardinála Kollonicha. Kardinál zomrel v roku 1707 vo Viedni, ale jeho telo previezli do Prešporka. Želal si byť pochovaný v tomto „svojom“ kostole.

V roku 1919 vyšlo vládne nariadenie, ktorým sa prikazovalo zničiť všetky pamiatky, pripomínajúce bývalú habsburskú monarchiu. V Bratislave boli „ničitelia“ mimoriadne aktívni. Rozbili súsošie Márie Terézie, ničili tabuľky s „nevhodnými“ názvami ulíc, opreteky likvidovali znaky Uhorska či cisárstva. Zo zamurovanej Leopoldovej hradnej brány niekto ukradol kamennú kráľovskú korunu. Znaky Uhorska na portáloch a fontánach buď osekali, alebo zakryli vrstvou omietky či umelého kameňa. Maľovaný znak kráľovstva na budove súdu, pôvodne horskej kráľovskej dvorskej komory (Univerzitná knižnica), zatreli vápnom.

Jezuiti sa rozhodli symboly nad bránou kostola zničiť a nahradiť nápisom s náboženským obsahom. Namiesto orla a dvoch erbov, ktoré boli umeleckými dielami z druhej polovice 17. storočia, vítajú už deväťdesiat rokov návštevníkov kostola slová SIC DEUS DILEXIT MUNDUM, a medzi nimi symbol „Najsvätejšie srdce Ježišovo“, rozšírený od konca 19. storočia. Štít upravoval s veľkou pravdepodobnosťou niekto z okolia sochára Alojza Rigeleho.

Štefan Holčík
Foto - archív MMB

Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 1998-2014 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.